Farský kostol sv. Egídia
Kostol svätého Egídia stojí v centre Popradu na Námestí svätého Egídia a patrí k najstarším zachovaným stavbám mesta. Pôvodne gotický kostol je pozoruhodný najmä dvojloďovým priestorom s rebrovou klenbou a rozsiahlym súborom stredovekých nástenných malieb. Jeho dnešná podoba zachytáva viacero období prestavieb, požiarov a obnov.
Kostol v historickom centre Popradu
Kostol je výraznou pamiatkou historického jadra mesta. Jeho dejiny sú úzko spojené s vývojom Popradu a s náboženským životom miestnej komunity. V stredoveku slúžil ako farský kostol; v rokoch 1575 až 1671 ho počas reformácie užívali evanjelici. V roku 1671 sa vrátil katolíkom.
Najstarší jednoznačný písomný doklad spájaný s existujúcim kostolom pochádza z roku 1326. Pápež Ján XXII. vtedy udelil odpustky návštevníkom chrámu. Presné okolnosti vzniku stavby sa však nezachovali: ničivé požiare vrátane požiaru Popradu v roku 1708 zničili aj miestne písomnosti a chrámové knihy.
Od jednolodia k dvojlodnému priestoru
Kostol vznikol ako jednoloďová stavba s rovným uzáverom presbytéria. Jeho pôdorys a interiér sa zmenili najmä v 14. storočí, približne v rokoch 1360 až 1380, keď bola loď zaklenutá a upravená na dvojlodný priestor. Klenbu nesie mohutný desaťboký stĺp uprostred chrámu. Z neho sa rozvetvujú rebrá, ktoré sa opierajú o konzoly na stenách; pri pohľade nahor vytvárajú výraznú, lúčovito usporiadanú sieť.
Na južnej strane lode sa nachádza ranogotický portál. Jeho podoba sa zmenila pri prestavbe interiéru, keď bolo potrebné rozobrať a znovu osadiť jeho kamennú archivoltu. K dvojlodnej úprave patrí aj vznik sakristie a kaplnky svätého Valentína pri severnej stene. Kaplnka sa nezachovala, jej výzdobu však pripomínajú nástenné maľby, ktoré sa podarilo odkryť pri neskoršom reštaurovaní.
Stredoveké nástenné maľby
Reštaurovanie interiéru v 90. rokoch 20. storočia odkrylo súbor stredovekých malieb rozložených na stenách presbytéria, lode a víťazného oblúka. Ich námety zahŕňajú Kristov život, svätcov, apoštolov, prorokov aj výjavy spájané s Posledným súdom. Maľby nie sú iba dekoráciou: ich tematické usporiadanie približuje stredoveké náboženské predstavy a spôsoby, akými ich chrámová výzdoba sprostredkúvala veriacim.
- V presbytériu sa nachádzajú výjavy zo života Krista, napríklad Zvestovanie, Narodenie či Útek do Egypta.
- Na ďalších stenách sú zobrazení svätci a mučenícke smrti apoštolov; medzi identifikovanými postavami je aj patrón kostola svätý Egídius.
- Na víťaznom oblúku je rozvinutý motív Posledného súdu a pásy s postavami starozákonných prorokov.
- Maľby v lodi zahŕňajú aj výjavy z pašiového cyklu, Klaňanie sa troch kráľov a zápas svätého Juraja s drakom.
Niektoré výjavy sú zachované iba čiastočne a identifikácia jednotlivých postáv či scén nie je vždy istá. Odborný opis preto pri viacerých motívoch používa pravdepodobnostné určenia. Ide o obsahovo rôznorodú výzdobu, ktorá odlišuje kostol od stavieb, ktorých stredoveké maľby sa zachovali len v malých fragmentoch.
Požiare, prestavby a obnova
Kostol opakovane poškodzovali požiare. V 17. storočí sa opravovala veža, ktorá po ďalšom požiari v roku 1663 potrebovala rozsiahlu obnovu. Veľký požiar v roku 1708 zničil aj dva bočné oltáre, zasvätené Panne Márii a svätému Mikulášovi.
Rozsiahlejšia úprava sa začala v roku 1783. Vznikol súčasný západný chór a do interiéru pribudol neskorobarokový hlavný oltár i ďalšie barokové zariadenie. Interiér bol výrazne premaľovaný aj v roku 1877. V 20. storočí sa stav kostola zhoršil: po statických problémoch ho v roku 1952 uzavreli. Následný historicko-architektonický a archeologický výskum predchádzal reštaurovaniu. Práce na presbytériu, južnom portáli a lodi prebiehali v rokoch 1992 až 1998; po obnove bol kostol slávnostne posvätený 1. septembra 1998.
Čo sa zachovalo a čo už v kostole nie je
Dnešný interiér spája stredovekú stavebnú štruktúru s neskoršími úpravami a zachovanými umeleckými prvkami. V kostole sa nachádzajú barokové obrazy Sedembolestnej Panny Márie a svätého Egídia. Obraz patróna je umiestnený nad južným vstupom. Hlavný oltár, ktorý vznikol v druhej polovici 18. storočia, mal pôvodne obraz svätého Egídia a sochársku výzdobu; jeho oltárne plastiky a časti architektúry však boli v roku 1998 odpredané.
Pri kostole stojí samostatná renesančná zvonica, postavená v roku 1592 a v 17. storočí znovu vybudovaná. Neďaleko nej sa nachádza pieskovcový stĺp s barokovou sochou Immaculaty z roku 1728. Zvonica a stĺp sú súčasťou historického prostredia námestia, no ide o samostatné pamiatkové objekty, nie o časti samotného kostola.
Datovanie kostola a návšteva
O presnom roku výstavby sa zachované pramene nezhodujú. Kostol sa bežne datuje do druhej polovice 13. storočia, kým kanonická vizitácia z roku 1832 uvádza približne rok 1245. Staršia vizitácia z roku 1779, zaznamenávajúca stratu dokumentov pri požiaroch, výslovne konštatuje, že čas vzniku nie je známy. Rok 1245 preto treba chápať ako údaj zo staršieho záznamu, nie ako bezpečne potvrdený dátum.
Kostol sa nachádza priamo na Námestí svätého Egídia. Keďže ide o sakrálny priestor, možnosť prehliadky interiéru a prípadný výstup na vežu závisia od aktuálneho režimu a organizácie návštev. Pred cestou je vhodné overiť si dostupnosť priamo u farnosti alebo v oficiálnych turistických informáciách mesta.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.