Zoznam jaskýň a priepastí v Slovenskom krase
Slovenský kras je rozsiahle krasové územie na juhovýchode Slovenska, tvorené sústavou planín, tiesňav, jaskýň a priepastí v okolí Rožňavy. Tento prehľad predstavuje vybrané známe podzemné lokality – nejde o úplný súpis všetkých jaskýň, ktorých počet závisí od vymedzenia územia a spôsobu evidencie. Niektoré jaskyne sú sprístupnené so sprievodcom, ďalšie možno pozorovať iba pri vstupe a do mnohých je vstup verejnosti zakázaný.
Krasové planiny a vznik jaskýň
Slovenský kras leží v južnej časti Slovenského rudohoria. Tvoria ho viaceré planiny vrátane Silickej, Plešivskej, Koniarskej, Horného a Dolného vrchu, Zádielskej a Jasovskej planiny. Ich podložie tvorí najmä strednotriasový vápenec. Voda presakujúca cez horninu vytvára podzemné chodby a dutiny; na povrchu po nej zostávajú napríklad závrty a škrapy. Krasové vody sa napokon dostávajú na povrch cez vyvieračky alebo odtekajú do riečnych povodí Slanej, Štítnika a Bodvy.
V priestore sa stretávajú rôzne typy podzemných foriem: vodou vytvorené horizontálne chodby, ľadové jaskyne aj vertikálne priepasti. Výzdobu tvoria podľa konkrétnej lokality sintrové útvary, ľad alebo iné minerálne usadeniny. Z ekologického hľadiska sú jaskyne citlivým prostredím: ich podzemné vody, mikroklíma a živočíchy závisia aj od toho, ako sa využíva krajina na povrchu.
Jaskyne sprístupnené verejnosti
Na organizovanú návštevu so sprievodcom slúži päť známych jaskýň v oblasti: Domica, Gombasecká jaskyňa, Jasovská jaskyňa, Krásnohorská jaskyňa a Ochtinská aragonitová jaskyňa. Prevádzková sezóna, časy vstupov, ceny aj podmienky návštevy sa môžu meniť, preto si ich treba overiť u prevádzkovateľa pred cestou.
- Domica je súčasťou cezhraničného jaskynného systému s maďarskou jaskyňou Baradla. Významná je podzemnými tokmi, sintrovou výzdobou a archeologickými nálezmi; sprístupnená je od roku 1932.
- Gombasecká jaskyňa je známa tenkými trubicovitými stalaktitmi, nazývanými brčká. Nachádza sa v krasovom území Silickej planiny.
- Jasovská jaskyňa patrí k významným lokalitám krasu a je známa aj archeologickými nálezmi z okolia Jasovskej skaly.
- Krásnohorská jaskyňa leží pri Krásnohorskej Dlhej Lúke. Jej charakteristickým útvarom je mohutný Kvapeľ rožňavských jaskyniarov a jej priestormi preteká podzemný vodný tok.
- Ochtinská aragonitová jaskyňa sa od ostatných odlišuje aragonitovou výzdobou. Patrí do svetového dedičstva spolu s lokalitami Slovenského a Aggtelekského krasu.
Ďalšie významné jaskyne
Význam podzemia Slovenského krasu sa neobmedzuje na jaskyne otvorené návštevníkom. Ardovská jaskyňa má archeologický a antropologický význam a jej priestory zdobia sintrové útvary. Drienovská jaskyňa je známa rozmanitou výplňou vrátane kryštalického sadrovca a aragonitu. Hrušovská jaskyňa, Jaskyňa Milada a Jaskyňa Skalistého potoka patria medzi ďalšie významné lokality, ktoré nie sú bežnými turistickými prehliadkovými jaskyňami.
Samostatnou pozornosť si zaslúži Silická ľadnica na Silickej planine. Jej horná časť má priepasťovitý charakter a vďaka špecifickej mikroklíme sa v nej zachováva ľadová výplň. Podzemný tok Čierneho potoka pokračuje do nižších častí systému a vody z tejto lokality súvisia s Gombaseckou jaskyňou. Verejnosti je určený prístup k vstupnej časti a upravenej terase; pohyb mimo vyznačeného miesta je nebezpečný a zakázaný.
Priepasti a vertikálne jaskyne
Priepasti sú prirodzenou súčasťou krasových planín, no nejde o miesta na samostatné turistické zostupy. Vstup do nich si vyžaduje speleologické vybavenie a znalosti; okraj môže byť nebezpečný aj pre človeka, ktorý sa k nemu priblíži bez úmyslu zostupovať. Medzi známe príklady patria Brázda, Diviačia priepasť, Kunia priepasť, Obrovská priepasť a Zvonivá diera. Brázda je podľa údajov Správy Národného parku Slovenský kras najhlbšou priepasťou Silickej planiny. Diviačia priepasť je pozoruhodná vertikálnou sústavou priestorov a nálezom zasintrovanej kostry diviaka.
Vstupná časť Silickej ľadnice je odlišným prípadom: návštevník môže z upravenej terasy nazrieť do portálovej časti, nie však pokračovať do podzemia. Pri ostatných priepastiach nemožno predpokladať voľný prístup len preto, že ich poloha je známa alebo sú zakreslené na mape.
Ochrana a svetové dedičstvo
Vybrané jaskyne a priepasti majú na Slovensku štatút národnej prírodnej pamiatky. Zároveň je časť jaskynných lokalít súčasťou cezhraničného svetového dedičstva UNESCO s názvom Jaskyne Aggtelekského krasu a Slovenského krasu. Zápis sa týka súboru krasových lokalít na území Slovenska a Maďarska; neznamená, že každá jaskyňa v regióne je samostatnou pamiatkou UNESCO.
Ochrana sa týka aj podzemnej vody a živočíchov, najmä netopierov a druhov prispôsobených životu v jaskyniach. Počas návštevy treba zostať na povolenom chodníku alebo prehliadkovej trase, nedotýkať sa výzdoby a nerušiť živočíchy. Jaskyne, ktoré nie sú sprístupnené verejnosti, nie sú vhodným cieľom individuálnej návštevy.
Ako si vybrať lokalitu na návštevu
Ak chcete spoznať podzemie bez speleologickej výbavy, vyberajte si z jaskýň s organizovanou prehliadkou a pred cestou skontrolujte aktuálnu prevádzku. Pri Silickej ľadnici sa držte vyznačeného turistického prístupu a zostaňte na upravenej terase. K ostatným jaskyniam a priepastiam sa nevydávajte s predpokladom, že ich možno bezpečne navštíviť alebo do nich vstúpiť.
- Na sprievodcovskú prehliadku si overte časy vstupov a prípadné sezónne obmedzenia.
- Pri voľne pozorovateľnom vstupe rešpektujte značenie, uzávery a pokyny správy územia.
- Do nesprístupnených jaskýň a priepastí nevstupujte bez oprávnenia a odbornej výbavy.
Rozsah evidencie
Počet evidovaných jaskýň sa mení podľa použitých hraníc a aktuálnosti prieskumu. Nariadenie o Národnom parku Slovenský kras uvádza v území približne 1 300 jaskýň, kým dokumenty venované svetovému dedičstvu pracujú s počtami pre širšie, cezhraničné územie Aggtelekského a Slovenského krasu. Preto sa čísla z rôznych zdrojov nemusia vzťahovať na rovnakú oblasť ani na rovnaký okamih evidencie.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.
