Stratenská jaskyňa
Stratenská jaskyňa leží na planine Duča v Národnom parku Slovenský raj, v okrese Rožňava. Je súčasťou rozsiahleho krasového podzemia, ktoré vyniká veľkými priestormi, pestrou sintrovou výzdobou a významnými nálezmi živočíchov. Napriek prírodným pozoruhodnostiam nejde o jaskyňu určenú na bežnú turistickú prehliadku: verejnosti je neprístupná.
Poloha a charakter jaskyne
Jaskyňa sa nachádza v krasovom území Slovenského raja, v pohorí Spišsko-gemerský kras. Je vytvorená v svetlých strednotriasových steinalmských a wettersteinských vápencoch stratenského príkrovu. Jej význam nespočíva iba v dĺžke chodieb, ale aj v mohutnosti niektorých podzemných priestorov. Rozprávkový dóm s objemom 79 017 m³ patrí k najrozsiahlejším známym jaskynným priestorom na Slovensku.
Stratenská jaskyňa tvorí podzemný systém s jaskyňou Psie diery, s ktorou bola prepojená v roku 1994. Správa slovenských jaskýň uvádza dĺžku tohto prepojeného úseku 22 027 metrov. Tento údaj sa týka Stratenskej jaskyne spolu s Psími dierami, nie samotnej Stratenskej jaskyne. So systémom geneticky súvisia aj ďalšie jaskyne v okolí, no nie všetky sú s ňou fyzicky prepojené.
Podzemné priestory a výzdoba
Pre jaskyňu sú typické rozľahlé priestory a rozmanité formy kalcitovej sintrovej výzdoby. Vyskytujú sa tu tenké brčká, väčšie stalaktity a sintrové záclony, ale aj stalagmity s kopovitými, kužeľovitými, pagodovitými či palicovitými tvarmi. Niektoré útvary vznikli v spojení s vodou a vytvárajú kaskádovité alebo jazerné sintrové formy. Medzi vzácnejšie nálezy patria jaskynné perly, aragonitové kryštalické výrastky, kvapľové excentriká a sadrovec.
V jaskyni sa nachádza viacero jazier. Najväčšie, pomenované Stalagmitové jazero, má plochu približne 320 m². Prítomnosť jazier a rozličných typov sintrových útvarov dokladá, že jaskyňa nie je iba suchým systémom chodieb, ale prostredím formovaným vodou a dlhodobým ukladaním minerálov.
Ako vznikal jaskynný systém
Podzemné priestory sa vyvíjali pôsobením vody v krasových vápencoch. Odborné práce spájajú ich vznik s dávnymi podzemnými tokmi Hnilca a potoka Tiesňavy. V jaskyni možno rozlíšiť viacero vývojových úrovní, ktoré zachytávajú postupné zmeny podzemného odvodňovania a vývoja krasu. Súčasný tok Hnilca preto nemožno jednoducho stotožniť s jeho niekdajšou podzemnou trasou.
Stratenská jaskyňa je súčasťou širšieho systému, ktorý zahŕňa aj Dobšinskú ľadovú jaskyňu a ďalšie jaskynné priestory. Odborné zdroje hovoria o ich genetickej súvislosti, teda o spoločnom vývoji krasového územia. To však neznamená, že všetky jaskyne dnes tvoria voľne priechodné podzemné spojenie. Medzi Stratenskou a Dobšinskou ľadovou jaskyňou sa fyzický priechod neuvádza; vývoj systému ovplyvnili aj zrútené priestory a prepadlisko Duča.
Objavenie a speleologický výskum
Stratenskú jaskyňu objavili 1. decembra 1972 jaskyniari Vladimír Košel a Jaroslav Volek. Objav odštartoval dlhodobý prieskum, ktorý zahŕňal mapovanie aj geologické, hydrogeologické, biologické a ďalšie odborné pozorovania. Výsledkom práce speleológov je poznanie rozsiahleho a členitého podzemia, ktoré sa ďalej skúma.
Významným medzníkom bolo prepojenie s jaskyňou Psie diery v roku 1994. Tá tvorí južnú časť systému Stratenskej jaskyne. Prieskum takéhoto podzemia je odborná činnosť, nie bežná návštevnícka trasa; časť priestorov si vyžaduje náročný postup a osobitné vybavenie.
Živočíchy a paleontologické nálezy
V jaskyni bolo zistených 14 druhov netopierov. Medzi uvádzané druhy patria netopier obyčajný a podkovár malý. V podzemných vodách žije slepý jaskynný kôrovec Niphargus tatrensis. Zaznamenané boli aj viaceré druhy drobných bezstavovcov prispôsobených životu v podzemí; medzi nimi roztoč Foveacheles troglodyta, považovaný za endemit Slovenského raja.
Významné paleontologické nálezy pochádzajú najmä z jaskyne Psie diery, ktorá je súčasťou prepojeného systému. Nachádza sa tam bohaté nálezisko kostí medveďa jaskynného. Uvádzané datovanie kostí je približne 15 490 až 17 530 rokov.
Ochrana a možnosti návštevy
Stratenská jaskyňa sa nachádza v Národnom parku Slovenský raj, nie v Chránenej krajinnej oblasti Slovenský kras. Jej podzemie je citlivým prírodným prostredím a jaskyňa nie je sprístupnená verejnosti. Správa národného parku uvádza, že návšteva nesprístupnených jaskýň vrátane Stratenskej jaskyne je možná len pre členov jaskyniarskych klubov po dohode so Speleoklubom Slovenský raj.
Pre bežného návštevníka preto neexistuje verejná prehliadková trasa ani bežný vstupný režim s pokladňou či otváracími hodinami. Informácie o parkovisku, verejnej doprave, sprievodcovi alebo turistickom chodníku priamo k jaskyni sa nemajú zamieňať s prevádzkou neďalekej Dobšinskej ľadovej jaskyne. Rešpektovanie uzavretia a pravidiel ochrany je podstatnou podmienkou zachovania jaskynných útvarov aj podzemného života.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.