← Späť na zoznam

Jaskyne Silickej planiny

Jaskyne Silickej planiny

Jaskyne Silickej planiny 📍 Kľúčové informácie Lokalita: okres Rožňava, Košický kraj, najbližšia obec Silica Typ jaskyne: kvapľová jaskyňa Dĺžka / hĺbka: približne 1 400 m Sprístupnenie: sprístupnená verejnosti Náročnosť návštevy: stredná Sezónnosť: celoročn…

Košický

Jaskyne Silickej planiny nie sú názvom jednej jaskyne, ale skupiny krasových podzemných priestorov na Silickej planine a pri jej úpätí v okrese Rožňava v Košickom kraji. Patria k najvýznamnejším prírodným javom Národného parku Slovenský kras; nájdeme tu verejnosti sprístupnené jaskyne aj citlivé podzemné lokality, do ktorých sa vstupujeť nesmie.

Krasové podzemie Silickej planiny

Silická planina je jednou zo siedmich planín Slovenského krasu. Povrch aj podzemie formujú najmä vápence a voda, ktorá cez pukliny a závrty preniká do hornín a postupne vytvára chodby, dómy, priepasti i podzemné vodné cesty. Podzemné vody sa na okrajoch planiny miestami znovu objavujú na povrchu v podobe vyvieračiek.

Jaskyne preto nemožno chápať iba ako izolované dutiny. Niektoré sú časťou väčších hydrologických systémov, v ktorých voda preteká medzi viacerými podzemnými priestormi. Silicko-gombasecký systém je príkladom takéhoto prepojenia: vody Čierneho potoka zo Silickej ľadnice smerujú do Gombaseckej jaskyne. Jeho celý podzemný priebeh však nie je známy.

Silická ľadnica a jej osobitá mikroklíma

Silická ľadnica leží približne dva kilometre západne od obce Silica. Jej vstup, vo výške 503 metrov nad morom, tvorí korózno-rútivá priepasť. Horné časti sú čiastočne zaľadnené, zatiaľ čo nižšie priestory vytvoril podzemný tok. Ľad sa udržiava vďaka uzavretému, chladnému priestoru, v ktorom sa hromadí studený vzduch. Jaskyňa je uvádzaná ako najnižšie položená klasická ľadová jaskyňa do 50. rovnobežky v miernom klimatickom pásme.

Jej význam nespočíva iba v ľadovej výplni. Špecifická mikroklíma vytvára podmienky pre chladnomilné organizmy, ktoré sú inak typické pre vyššie položené oblasti. Jaskyňa má aj archeologický význam: nálezy poukazujú na opakované osídlenie v neolite, dobe bronzovej a laténskej. Prvý známy nákres pochádza z roku 1719 a jaskyňu opísal Matej Bel v roku 1744.

Silická ľadnica nie je bežnou sprístupnenou jaskyňou s prehliadkovým okruhom. K vstupnej časti vedie odbočka zo značeného turistického chodníka a návštevníci môžu jaskyňu pozorovať z upravenej terasy. Zostup mimo povoleného priestoru je nebezpečný a zakázaný.

Jaskyne, ktoré možno navštíviť

Na planine a jej okrajoch sa nachádza viacero známych jaskýň, no ich prístupnosť a spôsob návštevy sa líšia. Domica a Gombasecká jaskyňa majú organizované prehliadky so sprievodcom. Krásnohorská jaskyňa sa navštevuje osobitným spôsobom a podmienky vstupu určuje jej prevádzkovateľ. Pri plánovaní výletu je dôležité overiť aktuálnu prevádzku konkrétnej jaskyne.

  • Domica leží na juhozápadnom okraji planiny pri obci Kečovo. Spolu s jaskyňou Baradla v Maďarsku tvorí rozsiahly cezhraničný jaskynný celok. Známa je sintrovou výzdobou, kaskádovými jazierkami a archeologickými nálezmi spojenými s bukovohorskou kultúrou.
  • Gombasecká jaskyňa sa nachádza na západnom úpätí planiny pri obci Slavec. Vyniká tenkými, dutými sintrovými brčkami a je súčasťou Silicko-gombaseckého podzemného hydrologického systému.
  • Krásnohorská jaskyňa leží na severnom úpätí planiny pri Krásnohorskej Dlhej Lúke. Jej výrazným útvarom je Kvapeľ rožňavských jaskyniarov, vysoký až 32,6 metra. Podzemné priestory súvisia s vodným tokom, ktorý vyviera pri prameni Buzgó.
  • Ardovská jaskyňa a jaskyňa Milada patria k ďalším známym podzemným lokalitám Silickej planiny; samotné uvedenie medzi významnými jaskyňami neznamená, že sú bežne prístupné verejnosti.

Prírodná a vedecká hodnota

Jaskyne uchovávajú nielen kvapľovú výzdobu, ale aj záznamy o pohybe vody, vývoji krasu a dávnej prítomnosti človeka. Silická ľadnica je cenná svojou mikroklímou a výskytom špecializovaných podzemných živočíchov. V Gombaseckej jaskyni sa pozornosť sústreďuje na riečne modelované chodby a sintrové brčká; Domica je významná hydrologicky, archeologicky i svojím prepojením s jaskyňou Baradla.

Jaskyne Slovenského krasu a priľahlého Aggteleckého krasu boli v roku 1995 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Tento zápis sa vzťahuje na vybrané jaskynné lokality a systémy, nie automaticky na každú jaskyňu v regióne. Samostatným medzinárodným uznaním Domice je zápis medzi mokrade Ramsarskej konvencie.

Ochrana a zodpovedná návšteva

Podzemné prostredie je citlivé na zmeny teploty, vlhkosti, vodného režimu aj na rušenie živočíchov. Preto sa verejné prehliadky konajú len v určených jaskyniach a po vyznačených trasách. Do neprístupných jaskýň a priepastí nevstupujte, nedotýkajte sa sintrovej výzdoby a rešpektujte pokyny sprievodcov a značenie v teréne.

Ak chcete vidieť Silickú ľadnicu, počítajte s pozorovaním z povolenej terasy, nie s klasickou prehliadkou podzemia. Pri návšteve Domice, Gombaseckej alebo Krásnohorskej jaskyne si vopred skontrolujte aktuálne termíny, podmienky a režim vstupov. Jednotlivé jaskyne ležia na rôznych miestach planiny a jej úpätia, preto ich nemožno považovať za jeden návštevný areál.

Zdroje a ďalšie informácie

Chýba nám tu niečo? Doplníme.


    Pridaj komentár

    Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *