Jaskyňa zlomísk
Jaskyňa zlomísk je rozsiahly podzemný krasový systém v Jánskej doline v Nízkych Tatrách, v okrese Liptovský Mikuláš. Patrí medzi najdlhšie jaskyne Slovenska, no verejnosti nie je sprístupnená: jej chodby skúmajú jaskyniari a vstup podlieha ochrane prírody. Jaskyňa leží v Národnej prírodnej rezervácii Jánska dolina a je vyhlásená za národnú prírodnú pamiatku.
Kde sa Jaskyňa zlomísk nachádza
Jaskyňa leží východne od Liptovského Mikuláša, v strednej časti krasového úseku Jánskej doliny. Nachádza sa na jej západnom svahu, nad tiesňavou a vyvieračkou Štiavnice v lokalite Hlboké. Správa slovenských jaskýň eviduje dva známe otvory: vo výškach približne 809 a 854 metrov nad morom, teda asi 19 a 64 metrov nad dnešným tokom Štiavnice. Jeden z vchodov bol umelo prerazený, aby uľahčil prístup do podzemných priestorov pri prieskume.
Jaskyňa sa nachádza v okrese Liptovský Mikuláš, nie v okrese Brezno. Jej poloha v Jánskej doline ju spája s krasovým územím Nízkych Tatier a s miestami, kde sa stretávajú vápencové horniny a vody pritekajúce z vyššie položených oblastí.
Rozsiahly, stále skúmaný systém
Jaskyňu objavil v roku 1954 speleológ Štefan Šrol. Objav otvoril nové možnosti prieskumu Jánskej doliny, kde jaskyniari postupne mapovali ďalšie podzemné priestory. Prieskum pokračoval aj po prvotnom objave: voda, úzke priechody a zatopené úseky obmedzujú postup a nové priestory možno preskúmať až pri vhodných podmienkach. Jaskyňa preto nie je len jednorazovo zmapovaným objektom, ale miestom dlhodobého speleologického výskumu.
Jej chodby tvoria komplikovaný systém s vodorovnými, šikmými aj vertikálnymi úsekmi. Nie sú usporiadané do pravidelných, samostatných poschodí; viaceré časti prepájajú komíny a zvislé priestory. Celková zameraná dĺžka presahuje desať kilometrov, no publikované údaje o presnej dĺžke sa líšia.
Ako sa jaskyňa vytvárala
Podzemné priestory vznikli v tmavosivých, žilkovaných gutensteinských vápencoch stredného triasu, ktoré patria k bielovážskej sérii chočského príkrovu. Dôležitú úlohu pri ich formovaní mali vody prenikajúce z okolitých hornín. Rozmerné vodorovné chodby vytvárali ponorné vody prichádzajúce z nekrasového žulového jadra Nízkych Tatier; šikmé chodby súvisia s vodami z vyššie položeného krasového masívu.
Vývoj jaskyne ovplyvňovala aj voda presakujúca puklinami, zvetrávanie a pohyb horninových blokov. V niektorých miestach vznikli závaly. Väčšina chodieb je dnes fosílna, teda už nimi netečie voda ako pri ich formovaní, no v najnižších častiach zostáva aktívny vývoj v podmienkach trvalého nasýtenia vodou. Tam sa nachádzajú aj podzemné jazerá a zatopené úseky, ktoré komplikujú prieskum.
Jaskynnú výplň tvorí okrem iného piesčitý a hlinitý materiál dopravený z kryštalických hornín Nízkych Tatier. Sintrové útvary sa v jaskyni vyskytujú v rozličných podobách, ale bohatšie nánosy nie sú rozložené všade. Medzi zaznamenané formy patria tenké sintrové brčká a palicovité stalagmity; plastické sintre sa vyvinuli najmä na miestach, ktoré komunikujú s povrchom.
Živočíchy a ochrana
Jaskyňa je významná aj ako podzemné prostredie pre živočíchy. Podľa údajov Správy slovenských jaskýň v nej zimujú štyri druhy netopierov; početnejší je netopier obyčajný. Bezstavovce v jaskyni zatiaľ neboli preskúmané. Z podzemného jazierka sa uvádza možný výskyt vzácneho jaskynného kôrovca z rodu Bathynella, nie však potvrdený nález.
Jaskyňa zlomísk je národnou prírodnou pamiatkou a leží v Národnej prírodnej rezervácii Jánska dolina. Jaskyne na Slovensku sú chránené zákonom; vstup do nich nie je automaticky povolený. Prieskum, výskum aj sprístupnenie jaskyne podliehajú súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody.
Je jaskyňa prístupná návštevníkom?
Nie. Jaskyňa zlomísk nemá turistickú prehliadkovú trasu, verejné otváracie hodiny ani návštevnícke zázemie. Jej zatopené chodby, závaly a citlivé prírodné prostredie nie sú určené na bežnú návštevu. K vchodom sa preto nevydávajte s cieľom vstúpiť do jaskyne; zákon vstup do jaskýň zakazuje s výnimkou jaskýň oficiálne sprístupnených alebo vyhlásených za voľne prístupné.
Jaskyňa zlomísk je zaujímavá predovšetkým ako chránený a stále skúmaný krasový systém. Jej význam spočíva v zložitom usporiadaní chodieb, prepojení s vodným režimom Jánskej doliny a v tom, že prieskum podzemia pokračuje aj desaťročia po jej objavení.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.