← Späť na zoznam

Bojnický zámok

Bojnický zámok

Historický vývoj Bojnického zámku
Bojnický zámok, nachádzajúci sa v Trenčianskom kraji, je jedným z najmalebnejších a najromantickejších hradov na Slovensku. Je…

Prievidza

Bojnický zámok stojí na travertínovej vyvýšenine nad mestom Bojnice v okrese Prievidza, v regióne Hornej Nitry. Stredoveký hrad sa postupnými prestavbami zmenil na romantické šľachtické sídlo, ktorého dnešnú podobu výrazne formovala neogotická prestavba na prelome 19. a 20. storočia. V zámku sídli Slovenské národné múzeum – Múzeum Bojnice a súčasťou prehliadky je aj prírodná travertínová jaskyňa pod stavbou.

Hrad na travertínovej vyvýšenine

Poloha na vyvýšenine nad Bojnicami bola pre stredoveký hrad významná z obranného aj strategického hľadiska. Prvá písomná zmienka o bojnickom hrade pochádza z roku 1113 a nachádza sa v listine zoborského opátstva. Podľa Slovenského národného múzea sa hrad vyvinul zo staršieho hradiska; pôvodná drevená stavba bola v priebehu 13. storočia postupne nahrádzaná kamenným hradom, ktorý patril rodu Poznanovcov.

Hrad v nasledujúcich storočiach menil majiteľov aj stavebnú podobu. Koncom 13. storočia ho získal Matúš Čák Trenčiansky a po jeho smrti v roku 1321 sa v jeho dejinách vystriedali ďalšie šľachtické rody. V roku 1489 daroval Matej Korvín hrad svojmu synovi Jánovi Korvínovi. Po období spojenom so Zápoľskovcami pripadol v roku 1527 Alexejovi Thurzovi, za ktorého získal podobu pohodlnejšieho renesančného sídla.

Od renesančného sídla k romantickému zámku

Po vymretí Thurzovcov sa panstvo vrátilo korune. Pálfiovci získali Bojnický hrad do dedičnej držby v roku 1643 a za ich vlastníctva sa uskutočnili ďalšie úpravy v barokovom duchu. Výsledná podoba stavby preto nie je pozostatkom jedinej historickej etapy: v jej architektúre sa prelínajú staršie stavebné vrstvy s neskoršími úpravami.

Posledným šľachtickým majiteľom bol gróf Ján František Pálfi, ktorý panstvo získal v roku 1852. Rozhodol sa premeniť hrad na romantický zámok a pri návrhoch čerpal z viacerých európskych architektonických vzorov. Na prestavbe pracoval architekt Jozef Hubert, no podľa múzea sa Pálfi aktívne podieľal na kreslení návrhov aj na riadení prác. Gróf sa dokončenia nedožil: zomrel v roku 1908, dva roky pred ukončením rozsiahlej prestavby.

Romantická podoba s vežami, nádvorím a výrazným členitým obrysom je dnes najľahšie rozpoznateľným znakom Bojnického zámku. Zároveň však neprekrýva jeho staršie dejiny: areál si zachováva črty historického opevneného sídla a jeho stavebný vývoj možno čítať ako sled stredovekých, renesančných, barokových a neogotických zásahov.

Zámok a jeho múzeum

Myšlienku sprístupniť zámok verejnosti podporil aj sám Ján František Pálfi. V testamente z roku 1907 vyjadril želanie, aby jeho sídla vrátane Bojníc boli prístupné návštevníkom a umelecké diela zostali na pôvodných miestach. Múzejná história v zámku sa začala ešte pred jeho dnešnou podobou: vlastivedná expozícia tu bola umiestnená v roku 1941. Po požiari 9. mája 1950 sa začala obnova objektu a v tom istom roku bolo rozhodnuté o zriadení múzea v Bojnickom zámku.

Dnes je SNM – Múzeum Bojnice špecializovaným umelecko-historickým múzeom. Zameriava sa na dokumentáciu stavebného a umeleckohistorického vývoja zámku, ako aj na staré umenie, umelecké remeslo a vývoj historizujúcich slohov na Slovensku. Zámocké priestory tak nie sú iba kulisou prehliadky; sú súčasťou múzejnej prezentácie a uchovávajú predmety i interiéry späté s dejinami sídla.

Čo zahŕňa prehliadka

Podľa ponuky múzea vedie prehliadka zámku a jaskyne cez reprezentatívne aj súkromné priestory. Medzi uvádzané časti patria grófsky byt so Zlatou sálou, Huňadyho sála, poschodia stredného hradu a zámocká kaplnka. V nej sa nachádza originál Bojnického oltára, významné dielo starého umenia pripisované talianskemu maliarovi Nardovi di Cione. Trasa pokračuje do rodinnej hrobky, kde je pochovaný posledný šľachtický majiteľ zámku.

  • Zlatá sála: reprezentatívna časť grófskeho bytu; pri sobášoch môže byť dočasne vyňatá z prehliadkovej trasy.
  • Huňadyho sála: jedna z priestorových dominánt prehliadky, známa barokovým lustrom.
  • Zámocká kaplnka: jej súčasťou je originál Bojnického oltára.
  • Rodinná hrobka a jaskyňa: záver prehliadky spája miesto posledného odpočinku grófa Pálfiho s prírodným podzemným priestorom.

Jaskyňa pod zámkom

Pod zámkom sa nachádza prírodná travertínová jaskyňa, ktorá je súčasťou múzejnej prehliadky. Vznikla v travertínovom podloží a podľa múzea má priemer približne 22 metrov a výšku okolo šesť metrov. Jej prítomnosť pripomína, že zámok je spätý nielen s architektúrou a zbierkami, ale aj s geologickým prostredím travertínovej vyvýšeniny, na ktorej stojí.

Zámocký park a praktické plánovanie návštevy

Okolie zámku tvorí prírodno-krajinársky park, ktorý patrí k pamiatkovému areálu a ponúka iný pohľad na stavbu než prehliadka interiérov. Návštevu zámku možno preto rozdeliť na prehliadku múzea a pobyt v okolí. Zámocký park je samostatne hodnotnou súčasťou prostredia pamiatky; pri jeho návšteve však treba rešpektovať prípadné dočasné obmedzenia alebo práce v areáli.

Konkrétna ponuka prehliadok, otváracie hodiny aj prístupnosť jednotlivých priestorov sa môžu meniť. Pred cestou je preto vhodné overiť si aktuálne informácie priamo u SNM – Múzea Bojnice. Ak si návštevník plánuje pozrieť aj interiéry a jaskyňu, mal by počítať so sprevádzanou prehliadkou a zohľadniť, že časť priestorov môže byť v daný deň dočasne mimo trasy.

Zdroje a ďalšie informácie

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *