
Bojnický zámok
Historický vývoj Bojnického zámku
Bojnický zámok, nachádzajúci sa v Trenčianskom kraji, je jedným z najmalebnejších a najromantickejších hradov na Slovensku. Je…
Historický vývoj Bojnického zámku
Bojnický zámok, nachádzajúci sa v Trenčianskom kraji, je jedným z najmalebnejších a najromantickejších hradov na Slovensku. Jeho história siaha až do začiatku 12. storočia, kedy sa na jeho mieste nachádzalo drevené hradisko. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1113 a nachádza sa v listine zoborského opátstva. V priebehu 13. storočia bol hrad prestavaný na kamennú stavbu rodinou Poznanovcov, konkrétne synmi veľmoža Kazimíra. Na konci tohto storočia hrad získal Matúš Čák Trenčiansky, jeden z najsilnejších a najbohatších magnátov svojej doby.
Majitelia a prestavby zámku
Po smrti Matúša Čáka Trenčianskeho v roku 1321 hrad prešiel do kráľovského majetku a počas 14. a 15. storočia sa jeho majitelia často menili. Hrad vlastnili rody ako Gilethovci, Ladislav z Opole, Leustachovci, páni z Jelšavy a Noffryovci. Noffryovci sa zaslúžili o rozšírenie hradu a vybudovanie jeho opevnenia. Po ich vymretí sa hrad dostal do rúk Jána Korvína, nemanželského syna Mateja Korvína, a neskôr Zápoľskovcov, ktorí ho vlastnili do roku 1526.
V roku 1527 hrad prešiel do vlastníctva Turzovcov, ktorí ho začali prestavovať z gotického hradu na renesančný zámok. Po vymretí rodu Turzovcov sa zámok opäť stal kráľovským majetkom a v roku 1644 ho kráľ daroval rodine Pálfiovcov. Táto rodina zámok prestavala do barokového štýlu v druhej polovici 17. storočia a vybudovala barokovú kaplnku.
V rokoch 1889 až 1910 uskutočnil posledný feudálny majiteľ Ján František Pálfi poslednú rozsiahlu prestavbu zámku v neogotickom štýle, čím zámok získal svoj súčasný rozprávkový vzhľad. Pálfi bol inšpirovaný európskymi stredovekými architektúrami a osobne dohliadal na prestavbu až do svojej smrti v roku 1908.
Bojnický zámok v 20. a 21. storočí
Po smrti Jána Františka Pálfiho zámok prešiel do vlastníctva firmy Baťa v roku 1939. Po druhej svetovej vojne sa na základe Benešových dekrétov stal majetkom štátu. V roku 1950 zámok vyhorel, ale následne bol obnovený a už v roku 1970 bol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. Bol zriadený ako múzeum, ktoré je dnes súčasťou Slovenského národného múzea.
Dnes je Bojnický zámok prístupný verejnosti a ponúka návštevníkom možnosť preskúmať jeho romantické zákutia, historické interiéry a nádvorie. Jeho charakteristická architektúra, vrátane obytnej veže a rozmanitých detailov, z neho robí jednu z najnavštevovanejších pamiatok na Slovensku.
Súčasný stav a okolie zámku
Bojnický zámok sa dnes pýši svojím dobre udržiavaným stavom a atraktívnym okolím. Priľahlý zámocký park obsahuje množstvo vzácnych stromov a je domovom pre približne sedemstoročnú lipu, ktorá je považovaná za najväčší strom na Slovensku. V parku sa nachádza aj zoologická záhrada, ktorá ponúka pohľad na cudzokrajné živočíchy.
Vďaka svojim historickým hodnotám a nádhernej polohe zámok privádza každoročne tisíce turistov. Jeho romantická architektúra, bohatá história a krásne okolie robia z Bojnického zámku skutočný klenot medzi slovenskými pamiatkami.


