Oľšava
Oľšava je východoslovenská rieka, ktorá odvádza vodu zo Slanských vrchov a Košickej kotliny do Hornádu. Jej tok dlhý približne 50 kilometrov spája pramennú oblasť pri Lesíčku s nížinnejšou krajinou južne od Košíc; v dolnej časti vytvára meandre a prijíma viacero prítokov.
Kde Oľšava pramení a kam tečie
Rieka pramení v Slanských vrchoch, v podcelku Šimonka, na západnom svahu Chabzdovej. Pramenná oblasť leží v katastri obce Lesíček, ktorá sa nachádza v západnej časti pohoria. Odtiaľ Oľšava najprv tečie prevažne na juh a po opustení horského prostredia pokračuje smerom ku Košickej kotline.
Jej priebeh sa nedá zhrnúť jedným smerom: rieka sa v jednotlivých úsekoch stáča na juhozápad, juhovýchod aj juh. V oblasti Košickej kotliny sa jej koryto výraznejšie vlní a vytvára oblúky a meandre. Oľšava sa napokon obracia k západu až juhozápadu a pri Nižnej Myšli a Ždani sa vlieva do Hornádu ako jeho ľavostranný prítok.
Rozdielna krajina na hornom a dolnom toku
V hornej časti vedie tok členitou krajinou na úpätí Slanských vrchov. Lesíček leží v pramennej oblasti Oľšavy; v jeho chotári sa strieda vrchovinový reliéf s odlesnenými plochami a sopečnými horninami. Ďalej sa rieka dostáva do otvorenejšej kotlinovej krajiny, kde sa jej údolie rozširuje a tok prechádza územím obcí a poľnohospodárskou krajinou.
Na strednom toku Oľšava preteká alebo sa približuje k obciam Opiná, Kecerovce, Boliarov, Bačkovík, Čakanovce a Bidovce. V Kecerovciach oddeľuje miestne časti Kecerovské Pekľany a Kecerovské Kostoľany. Nižšie pokračuje v okolí Ďurďošíka a Olšovian a následne preteká krajinou pri Vyšnom Čaji, Blažiciach, Nižnom Čaji a Bohdanovciach. V záverečnom úseku sa približuje k Vyšnej a Nižnej Myšli.
Prítoky a povodie
Oľšava patrí do povodia Hornádu. Jej povodie má rozlohu približne 340 km²; odborný prehľad uvádza hodnotu 339,5 km². K toku sa pripája viacero menších riek a potokov, pričom medzi významnejšie patria prítoky z ľavej strany. Z pravostranných prítokov je dôležitá Trstianka, ktorá ústi do Oľšavy v priestore medzi Ďurďošíkom a Bidovcami.
- V hornej časti rieku napájajú napríklad Obadovský potok, Tuhrinský potok a Jedľovec.
- Na strednom toku sa do nej vlievajú Kostoliansky potok, Hrabovec, Rankovský potok a Herliansky potok.
- V nižších úsekoch patria k prítokom Trstianka, Svinický potok a Ďurkovský potok.
Počet a veľkosť prítokov vplývajú na množstvo vody, ktoré Oľšava odvádza do Hornádu. Vodné pomery sa menia podľa zrážok a stavu menších tokov v povodí. SHMÚ má v Bohdanovciach vodomernú stanicu na Oľšave; štátne materiály o povodňovom riziku zároveň identifikujú úseky rieky, pri ktorých treba počítať s možným rozliatím vody.
Meandre a prirodzená podoba toku
Výrazným znakom Oľšavy v Košickej kotline je meandrujúce koryto. Oblúky toku a jeho bočné ramená sú súčasťou utvárania riečnej nivy, teda nízkeho územia pri rieke, ktoré môže pri vyšších vodných stavoch prirodzene zachytávať vodu. Charakter koryta nie je po celej dĺžke rovnaký: rieka prechádza rôznymi typmi krajiny a jednotlivé úseky sa líšia šírkou údolia aj podobou brehov.
Dolný tok je zahrnutý do územia Chráneného vtáčieho územia Košická kotlina v častiach, kde sa chránené územie dotýka jej koridoru. Predmetom ochrany tohto územia sú najmä biotopy vybraných druhov vtákov; neznamená to, že celé koryto Oľšavy je samostatným chráneným územím. V hornej časti povodia sa zasa rieka nachádza v krajine Slanských vrchov, ktoré majú vlastné územné formy ochrany.
Oľšava v krajine a pri návšteve regiónu
Oľšava je najlepšie vnímateľná ako súčasť krajiny, ktorou preteká: od pramennej oblasti pri Lesíčku cez obce v Košickej kotline až po sútok s Hornádom. Pri Nižnej Myšli obec uvádza vyhliadkovú lokalitu Skalka nad riekou. Nejde však o potvrdenie súvislej turistickej trasy pozdĺž toku. V dostupných zdrojoch sa nepodarilo overiť, že by bola Oľšava ako celok upravená na vodácku turistiku alebo označená ako rekreačný splav.
Pri plánovaní pohybu pri rieke treba rešpektovať meniace sa vodné stavy a miestne podmienky na brehoch. Oľšava nie je len geografickou spojnicou medzi Slanskými vrchmi a Hornádom: jej povodie zahŕňa sídla, prítoky, nivy aj úseky s prirodzene meandrujúcim korytom, ktoré spoločne formujú túto časť východného Slovenska.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.