Litava
Litava je 45,4 km dlhý vodný tok na juhu stredného Slovenska, ktorý pramení na Krupinskej planine a pri Plášťovciach sa zľava vlieva do Krupinice. Jej najvýraznejším prírodným úsekom je hlboko zarezané údolie s meandrami v okolí Cerova a hradu Čabraď. Časť údolia a priľahlých svahov chráni územie európskeho významu Rieka Litava.
Kde Litava pramení a kam tečie
Prameň leží približne v nadmorskej výške 650 m na južnom svahu pod sedlom medzi vrchmi Kopaný závoz a Jaseňový vrch. Litava odtiaľ tečie najprv približne na juh až juhojuhozápad cez lúky a poľnohospodársku krajinu. Pri Senohrade sa jej smer stáča na juhozápad a tok pokračuje cez oblasť obcí Lackov a Litava. Po obídení Cerova vstupuje do užšej, zalesnenej doliny.
Pri Plášťovciach sa Litava končí sútokom s Krupinicou, do ktorej vteká zľava. Krupinica následne odvádza jej vody do Ipľa, a Litava tak patrí do povodia Ipľa. Údaje Ministerstva životného prostredia SR uvádzajú dĺžku Litavy 45,40 km a plochu jej povodia 214,888 km².
Tok a významnejšie prítoky
Horná časť toku prechádza otvorenejšou krajinou a okrajmi obcí, nižšie sa Litava zarezáva do reliéfu Krupinskej planiny. Za Cerovom sa jej dolina zužuje a rieka vytvára výrazné zákruty v lesnatom teréne. V tejto časti ju napájajú menšie potoky z okolitých svahov.
Medzi pomenované prítoky Litavy patria:
- Litavica, ľavostranný prítok severne od Lackova;
- Malá Litava, ktorá prichádza z oblasti osady Duchenec;
- Hlboký jarok a Cerovský potok v úseku meandrov;
- Šibeničný potok a Konštianky potok, ktorý sa pripája pri meandri pod hradom Čabraď.
Pri určovaní strán prítokov sa vychádza zo smeru toku. Litavica a Malá Litava sa pripájajú zľava, kým Cerovský potok a Konštianky potok sprava. Miestne názvy a veľkosť prítokov sa líšia; Litava je hlavný tok, nie sútok viacerých veľkých riek.
Kaňonovitá dolina a zaklesnuté meandre
Za Cerovom sa koryto hlboko zarezáva do podložia a vstupuje do kaňonovitej doliny. V okolí vrchu Macocha sa stáča na západ a ďalej vytvára päť veľkých zaklesnutých meandrov. Ide o zákruty, ktoré sa postupným zarezávaním toku vrezali do okolitého terénu; ich tvar preto dobre vyniká v členitej krajine s lesnatými svahmi. Úsek pokračuje smerom k Drienovu a Plášťovciam.
V jednom z meandrov sa na skalnom výbežku nad údolím nachádza hrad Čabraď. Jeho poloha spája riečnu krajinu s výraznou historickou dominantou: hrad stojí v blízkosti toku, no nie priamo v koryte. Štátna ochrana prírody ho uvádza ako stredovekú krajinnú dominantu územia. Jeho okolie je zároveň súčasťou prírodne hodnotného úseku Litavy.
Príroda a ochrana územia
Územie európskeho významu Rieka Litava (SKUEV0036) chráni predovšetkým hlboko zarezané údolie, skalnaté svahy a pestrú mozaiku lesov, lúk a teplomilných trávnatých porastov. Na skalách a plytkých pôdach sopečného pôvodu sa viaže xerotermná vegetácia; v dne údolia sú zastúpené aj vlhšie lúky. Lesy na svahoch majú prevažne bukovo-dubový charakter a pri toku sa zachovali fragmenty jelšových porastov.
Významnou skupinou živočíchov sú plazy a obojživelníky. V území sa uvádzajú napríklad jašterica zelená, užovka hladká, užovka stromová a salamandra škvrnitá. Medzi chránené územia v rámci lokality patrí prírodná rezervácia Čabraď, ktorá chráni druhovo bohaté stanovištia plazov. Ochrana sa týka aj viacerých biotopov európskeho významu vrátane skalných stanovíšť, teplomilných lesov a lúk.
Pre zachovanie otvorených lúčnych a lesostepných stanovíšť je dôležité ich vhodné obhospodarovanie, najmä kosenie a extenzívna pastva. Štátna ochrana prírody upozorňuje aj na zarastanie cenných svahov, invázne rastliny a znečisťovanie spojené s neusmerneným pohybom návštevníkov.
Litava ako cieľ návštevy
Rieka sa hodí najmä na spoznávanie krajiny a prírodných pomerov Krupinskej planiny. Najvýraznejšími orientačnými bodmi sú dolina pod Cerovom, zaklesnuté meandre a okolie hradu Čabraď. Nejde však o vodácky cieľ doložený v podkladoch: článok preto neuvádza splav, plavebnú trasu ani služby pri toku. Keďže časť územia je chránená, pri návšteve treba rešpektovať aktuálne pravidlá ochrany prírody a miestne značenie.
Pri Plášťovciach sa charakter krajiny mení a Litava opúšťa svoj samostatný tok sútokom s Krupinicou. Z hľadiska orientácie je podstatné nezameniť tieto rieky: Krupinica prijíma Litavu a až následne pokračuje smerom k Ipľu.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.