Koprovnica
Koprovnica je potok v južnej časti stredného Slovenska, ktorého povodie zasahuje do okresov Zvolen a Veľký Krtíš. Zaujímavá je najmä prepojením so Starou riekou: vodohospodárske úpravy súvisiace s banskou činnosťou zmenili trasu, ktorou sa voda z tejto rieky dostáva do Koprovnice a ďalej smeruje k Tisovníku a Ipľu.
Poloha a povodie
Koprovnica patrí do povodia Ipľa. Jej tok sa nachádza v oblasti pri rozhraní Javoria a Ipeľskej kotliny; v dolnej časti je spätý s obcami Dolné Strháre a Pôtor. Podľa dokumentácie Ministerstva životného prostredia SR susedí povodie Koprovnice s povodím Starej rieky. Práve ich blízkosť umožnila technické prepojenie oboch tokov.
Koprovnica sa v miestnych prameňoch opisuje ako vodný tok, ktorý pôvodne odvádzal vodu do Starej rieky pri Pôtri. Dnešný hydrologický obraz je zložitejší: názvy úsekov a ich vzájomné prepojenie sa v dôsledku úprav koryta zmenili. Preto nemožno bez vysvetlenia prenášať staršie opisy toku na súčasný stav.
Ako sa zmenilo koryto
Najvýraznejší zásah súvisí s odvádzaním vody zo Starej rieky cez štôlňu do povodia Koprovnice. Podľa dokumentácie k povodiu Ipľa bola táto stavba uvedená do prevádzky v roku 1962. Jej účelom bolo z bezpečnostných dôvodov obmedziť prítok povrchovej vody do podzemia uhoľnej bane pri Modrom Kameni.
Po prevedení vody cez štôlňu sa zmenilo aj pomenovanie a funkcia nadväzujúcich úsekov. Ministerská dokumentácia označuje ako rameno Starej rieky pôvodné koryto, ktoré pokračuje popri Dolných Strhároch smerom k Pôtru. Úsek Koprovnice pod vyústením štôlne po spojenie s týmto ramenom sa v nej nazýva Stará rieka. V praxi tak názov Koprovnica označuje prirodzené koryto, ktoré sa stalo súčasťou upravenej trasy vody zo Starej rieky.
Vodný tunel a presmerovanie toku sa spomínajú aj v obecnej dokumentácii Horných Strhár. Staršia odborná štúdia o území Bane Dolina opisuje ďalšie zmeny vodných tokov a ich súvis s banskou činnosťou. Pre Koprovnicu teda nejde iba o prirodzený tok v nezmenenej krajine, ale o súčasť širšej sústavy koryta, tunela a upravených úsekov.
Trasa a napojenie na riečnu sieť
V nižšej časti tok smeruje do oblasti Pôtra, kde je jeho hydrologické pomenovanie previazané so Starou riekou. Ministerstvo životného prostredia opisuje pokračovanie po spojení upravených úsekov ako Starú rieku, ktorá tečie popri Pôtri a osade Dolné Vátovce juhovýchodným smerom. Následne sa vlieva do Tisovníka; ten odvádza vodu do Ipľa.
Obec Pôtor vo svojom opise polohy uvádza dolinu pri sútoku Starej rieky a Koprovnice. Tento miestny opis sa odlišuje od podrobnejšieho hydrologického členenia v dokumentácii ministerstva, ktorá vysvetľuje aj presmerovanie vody a pomenovanie úsekov po vybudovaní štôlne. Pri orientácii v starších mapách či miestnych textoch je preto dôležité rozlišovať medzi pôvodným tokom Koprovnice a upraveným vodným systémom.
Prítoky a prírodné prostredie
V štandardizovanej geografickej databáze sa pri Koprovnici uvádza prítok Dobrá voda. Ďalšie menšie prítoky, uvádzané v rôznych neoficiálnych mapových zdrojoch, sa tu neuvádzajú, pretože ich pomenovanie a zaradenie sa nepodarilo spoľahlivo potvrdiť. Rovnako nie sú k dispozícii overené údaje, ktoré by umožnili vecne opísať aktuálny stav populácií rýb či iných vodných organizmov.
V územnom pláne Pôtra sa pás Koprovnica – Stará rieka uvádza ako regionálny hydricko-terestrický biokoridor. Dokument spája význam takýchto pásov s pobrežnou vegetáciou, ekologickou stabilitou a zachovaním vodných a mokraďových biotopov. Toto označenie však samo osebe neznamená, že celý tok je vyhláseným maloplošným chráneným územím.
Význam pre krajinu a návštevníkov
Príbeh Koprovnice ukazuje, ako môže technická stavba zmeniť miestnu riečnu sieť aj názvy používané pre jej jednotlivé úseky. Tunel a prepojenie tokov vznikli v súvislosti s ochranou banského priestoru, nie ako turistická atrakcia. Dostupné zdroje zároveň nepotvrdzujú konkrétnu značenú trasu popri potoku ani osobitnú infraštruktúru na jeho návštevu.
Časť pramennej oblasti leží vo Vojenskom obvode Lešť. Ministerstvo obrany uvádza pre tento vojenský obvod trvalý zákaz vstupu; pred plánovaním pohybu v okolí treba preto rešpektovať aktuálne oficiálne informácie, hranice obvodu a vyznačené zákazy. Zmienka o Koprovnici v turistickom či geografickom texte sama osebe neznamená, že jej horný tok je voľne prístupný.
Čo je pri Koprovnici podstatné
- Ide o vodný tok v povodí Ipľa, v oblasti okresov Zvolen a Veľký Krtíš.
- Jej prepojenie so Starou riekou zmenila štôlňa uvedená do prevádzky v roku 1962.
- Po upravených úsekoch pokračuje voda cez oblasť Pôtra ako Stará rieka smerom k Tisovníku a Ipľu.
- Miestne a hydrologické zdroje nepoužívajú pomenovanie jednotlivých úsekov vždy rovnako.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.