Ipeľ
Ipeľ je rieka v južnej časti stredného Slovenska a v severnom Maďarsku; pri dolnom toku tvorí dlhý úsek štátnej hranice. Pramení na južných svahoch vrchu Čierťaž vo Veporských vrchoch a pri obci Chľaba sa vlieva do Dunaja. Jej povodie zahŕňa rozmanité krajiny od horskej pramennej oblasti po nížinné nivy s mokraďami.
Prameň a cesta k Dunaju
Prameň Ipľa leží na južných svahoch Čierťaže vo výške približne 1 100 metrov nad morom. Odtiaľ tok pokračuje južným smerom a postupne preteká krajinou Lučenskej kotliny a južných častí stredného Slovenska. Pri obciach a mestách sa jeho smer mení; rieka vytvára oblúky a v niektorých úsekoch meandre. V dolnej časti toku sa stáča k západu a napokon k juhu, kde sa pri Chľabe v blízkosti maďarského Szobu vlieva do Dunaja.
Slovensko-maďarská hranica vedie korytom Ipľa na viacerých úsekoch, nie však po celej dĺžke dolného toku. Na slovenskej strane rieka preteká alebo obteká sídla ako Lučenec, Veľká Čalomija, Ipeľské Predmostie a Šahy. Pohraničná poloha toku dlhodobo spája vodohospodárske otázky oboch krajín: Slovenský vodohospodársky podnik a maďarské partnerské organizácie spolupracovali na mapovaní koryta a povodia aj na systéme hydrologických predpovedí a varovania pred povodňami.
Prítoky a povodie
Ipeľ prijíma vodu z viacerých prítokov, ktoré odvádzajú zrážky z okolitých pohorí, pahorkatín a kotlín. Medzi významnejšie patria Suchá a Krivánsky potok v hornej časti povodia, Tisovník, Krtíš a Krupinica. V povodí sa nachádzajú aj ďalšie toky, napríklad Litava a Štiavnica. Krupinica ústi do Ipľa pri Šahách; jej povodie patrí k najväčším prítokom na slovenskej strane.
- Tisovník priteká do Ipľa v oblasti Dolnej Strehovej; jeho tok vedie aj cez obce Horný Tisovník, Dolný Tisovník a Šuľa.
- Krtíš sa vlieva do Ipľa pri Slovenských Ďarmotách.
- Krupinica ústi pri Šahách a do jej povodia patrí aj Litava.
- Suchá a Krivánsky potok patria k významným prítokom v severnejšej časti povodia.
Územie povodia na Slovensku susedí na západe a severe s povodím Hrona a na východe s povodím Slanej. Keďže Ipeľ prijíma prítoky z rozličných typov krajiny, vodný režim sa mení pozdĺž toku. Odtok môže výrazne vzrásť po dlhotrvajúcich dažďoch alebo pri rýchlom topení snehu; povodňové riziko sa netýka iba hlavnej rieky, ale aj jej prítokov.
Riečna krajina a chránené územia
Podoba koryta nie je po celej dĺžke rovnaká. V niektorých úsekoch je tok upravený, zatiaľ čo v oblasti Poiplia sa zachovali nivné lúky, mokrade a meandrujúce koryto s prirodzenou pobrežnou vegetáciou. Takéto prostredie pomáha udržiavať rozmanitosť vodných a mokraďových biotopov a poskytuje priestor pre rastliny a živočíchy viazané na riečnu nivu.
Významnou lokalitou je územie európskeho významu Poiplie pri obciach Tešmák a Ipeľské Predmostie. Štátna ochrana prírody tu opisuje zachovanú aluviálnu nivu s lúkami, stojatými vodami a močiarmi. V toku sa vyskytujú aj vzácne druhy rýb, napríklad kolok vretenovitý a hrúz Kesslerov. V mokradiach a na vlhkých lúkach nachádzajú vhodné prostredie vodné a močiarne vtáky; ochrana územia sa preto zameriava nielen na rieku, ale aj na priľahlé biotopy a spôsob hospodárenia na lúkach.
Voda, povodne a návšteva
Aktualizované hodnotenie povodňového rizika Ministerstva životného prostredia uvádza pre povodie Ipľa na slovenskom území plochu 5 151 km² a dlhodobý priemerný prietok pri ústí do Dunaja 21,7 m³/s. Zároveň eviduje 212,5 km toku na území Slovenska; tento údaj sa týka slovenskej časti rieky, nie jej celkovej dĺžky v oboch krajinách. Rieka môže pri povodňových situáciách vystúpiť z koryta, preto je pri plánovaní pobytu v jej blízkosti dôležité rešpektovať aktuálne vodné stavy a výstrahy.
Ipeľ je predovšetkým významnou prírodnou a vodohospodárskou osou regiónu. Jeho okolie tvorí pestrú mozaiku sídel, poľnohospodárskej krajiny, mokradí a zachovaných riečnych úsekov. Pri návšteve chránených lokalít je vhodné držať sa pravidiel ochrany prírody a nevstupovať do citlivých častí mokradí mimo miest, kde je pohyb povolený.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.