Tatry
Tatry sú najvyšším pohorím Slovenska a celého karpatského oblúka a rozprestierajú sa na hranici Slovenska s Poľskom. Ich slovenská časť zasahuje do Žilinského a Prešovského kraja, do regiónov Orava, Liptov a Spiš. Význam pohoria spočíva v zachovanom vysokohorskom prostredí s ľadovcovými dolinami, plesami a druhmi, ktorých prirodzený výskyt je úzko spätý s Tatrami.
Ako sa Tatry geograficky členia
V geomorfologickom členení patria Tatry do Západných Karpát a Fatransko-tatranskej oblasti. Tvoria ich dva podcelky: Západné Tatry a Východné Tatry. Vysoké Tatry teda nie sú synonymom celého pohoria, ale iba jednou z jeho častí.
- Západné Tatry zahŕňajú Osobitú, Sivý vrch, Roháče, Liptovské Tatry, Červené vrchy a Liptovské kopy. Ich najvyšším vrchom je Bystrá s výškou 2 248 metrov.
- Vysoké Tatry sú časťou Východných Tatier. Nachádza sa v nich Gerlachovský štít, najvyšší vrch Slovenska aj Karpát. Ich hlavný hrebeň siaha od Ľaliového sedla po Kopské sedlo.
- Belianske Tatry predstavujú druhú časť Východných Tatier. Najvyšším vrchom je Havran s výškou 2 152 metrov.
Takéto členenie je dôležité aj pri plánovaní návštevy: Roháče patria do Západných Tatier, kým Belianske Tatry tvoria samostatnú časť Východných Tatier.
Horniny a krajina pretvorená ľadovcami
Tatry sú jadrovým pohorím. Veľkú časť Vysokých a Západných Tatier budujú granitoidné a premenené horniny, medzi nimi ruly a migmatity. Belianske Tatry a niektoré časti Západných Tatier, napríklad Sivý vrch, Osobitá a Červené vrchy, sú tvorené najmä vápencami a dolomitmi. Pohorie preto nemožno opisovať ako jednoliaty žulový masív.
Výraznú podobu mu vtlačilo štvrtohorné zaľadnenie. Horské ľadovce vytvárali hlboké doliny a kotly, po ich ústupe zostali morény a jazerné panvy. Ostré štíty, skalné steny, doliny a plesá sú výsledkom dlhodobého vývoja, v ktorom sa uplatnilo vyzdvihovanie pohoria, ľadovcová činnosť aj zvetrávanie.
Plesá a rozvodie dvoch morí
Tatry odvádzajú vodu do Čierneho aj Baltského mora. Slovenskú časť Západných Tatier odvodňuje Váh, zo severnej strany prostredníctvom prítokov Oravy. Vo Vysokých Tatrách do jeho povodia patria aj Biely Váh a Kôprový potok. Veľká časť ostatných vysokotatranských tokov a toky Belianskych Tatier smerujú cez Poprad alebo Dunajec do baltského úmoria.
K pozostatkom zaľadnenia patria Veľké Hincovo pleso, Štrbské pleso a Nižné Temnosmrečianske pleso. Plesá sú významnou súčasťou vysokohorskej krajiny, nie však spoločným znakom všetkých častí Tatier: vo vápencových Belianskych Tatrách sa nenachádzajú.
Rastlinstvo a živočíchy vysokých polôh
Pestrosť tatranskej flóry súvisí s veľkým výškovým rozpätím, rozdielnym podložím a miestnymi podmienkami dolín či skalných svahov. Na území Tatier rastú napríklad plesnivec alpínsky, horec Clusiov, prvosienka najmenšia a poniklec biely. Osobitné postavenie má stračonôžka tatranská, ktorej centrum rozšírenia leží práve v Tatrách. Rastlinné spoločenstvá tak nemožno zredukovať iba na lesy a vysokohorské lúky.
Charakteristickými obyvateľmi vysokých polôh sú kamzík vrchovský tatranský a svišť vrchovský tatranský. Ide o osobitné tatranské poddruhy, ktorých ochrana je jednou z významných úloh národného parku. Alpínsku faunu dopĺňa ľabtuška vrchovská aj početné druhy bezstavovcov.
Lesné prostredie obývajú tiež medveď hnedý, vlk dravý a rys ostrovid. Rozloženie živočíchov sa mení s nadmorskou výškou a charakterom biotopov; fauna lesov preto nie je totožná s faunou skalných a trávnatých polôh nad nimi.
Od liečebných osád k ochrane pohoria
Dejiny návštevnosti Tatier sú späté aj s rozvojom podhorských osád a klimatickej liečby. K začiatkom Starého Smokovca patrí rok 1793, keď tu gróf Štefan Csáky dal postaviť prvú zrubovú chatu. Neskorší rozvoj liečebných zariadení, ubytovania a dopravy postupne menil spôsob využívania južného podhoria.
Tatranský národný park vznikol 1. januára 1949 a je najstarším slovenským národným parkom. Na poľskej strane naň nadväzuje Tatrzański Park Narodowy. Obe územia sú od roku 1993 súčasťou cezhraničnej biosférickej rezervácie Tatry v programe UNESCO Človek a biosféra.
Ochranu sprevádza odborný výskum. Výskumná stanica v Tatranskej Lomnici vznikla v roku 1953; medzi sledované témy patria aj dôsledky návštevnosti a znečistenia ovzdušia a vody.
Belianska jaskyňa ako ukážka krasových Tatier
Rozdielnosť tatranského podložia možno spoznávať aj v Belianskej jaskyni. Leží v Belianskych Tatrách a návštevnícky prístup k nej vedie z Tatranskej Kotliny. Je známa kalcitovou sintrovou výplňou a priestormi, ktorých tvar súvisí aj s vrstvovitosťou vápencov a rútením horniny.
Prehliadka zahŕňa stúpajúce aj klesajúce úseky. Návšteva podzemia je preto odlišným typom pohybu než prechádzka podhorskou osadou; pred cestou treba overiť prevádzku a podmienky vstupu u správcu jaskyne.
Doprava a pravidlá návštevy
Južné podhorie obsluhuje Tatranská elektrická železnica. Spája Poprad-Tatry, Starý Smokovec a Štrbské Pleso, ďalšia trať vedie zo Starého Smokovca do Tatranskej Lomnice. Železničné spojenie existuje aj medzi Štrbou a Štrbským Plesom. Konkrétne odchody a výluky je potrebné preveriť pred cestou.
Pešia turistika v národnom parku sa riadi návštevným poriadkom. Ten vymedzuje chodníky, vyhradené miesta aj sezónne obmedzenia. Sezónna uzávera sa týka konkrétnych úsekov, nie automaticky celého pohoria.
- Na vybraných turistických chodníkoch platí sezónna uzávera od 1. novembra do 31. mája nasledujúceho roka.
- Na plánovanie treba používať aktuálny zoznam a mapu uzavretých úsekov Správy TANAP-u, nielen všeobecnú turistickú mapu.
- Pred túrou treba preveriť predpoveď, výstrahy Horskej záchrannej služby a prípadné dočasné obmedzenia.
- Snehové polia môžu pretrvávať aj po začiatku letnej turistickej sezóny; otvorenie chodníka samo osebe nepotvrdzuje jeho ľahkú schodnosť.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.