Oravské Beskydy
Oravské Beskydy sú flyšové pohorie na severe Slovenska, ktoré sa tiahne pozdĺž hranice s Poľskom, prevažne nad severnou Oravou. Ich najvyšším vrchom je Babia hora, najvyšší bod Vonkajších Západných Karpát. Prírodný význam pohoria spočíva najmä v zachovaných horských lesoch a vo vysokohorských spoločenstvách Babej hory a Pilska.
Poloha a zaradenie v Karpatoch
V geomorfologickom členení Slovenska predstavujú Oravské Beskydy samostatný celok v oblasti Stredné Beskydy, ktorá patrí do Vonkajších Západných Karpát. Stredné Beskydy teda nie sú nadradeným geomorfologickým celkom, ale oblasťou zahŕňajúcou aj ďalšie pohoria a zníženiny. Oravské Beskydy zároveň nemožno zamieňať s celým regiónom Oravy ani so susednými Kysuckými Beskydami.
Na južnej strane na pohorie nadväzuje Podbeskydská brázda, za ktorou pokračuje Podbeskydská vrchovina. Rozdiel medzi vysokým pohraničným pásmom a nižšie položenou brázdou je dôležitý aj pri orientácii v krajine: podhorské obce nie sú automaticky súčasťou vlastného horského celku. Na západe sa pohorie približuje ku Kysuciam.
Hrebeňom prechádza nielen slovensko-poľská hranica, ale aj hlavné európske rozvodie medzi čiernomorským a baltským úmorím. Jeho význam preto nie je iba administratívny: oddeľuje aj smery odtoku vody na opačné strany karpatského oblúka.
Štyri geomorfologické podcelky
Oficiálne geografické názvoslovie rozlišuje v Oravských Beskydách štyri podcelky. Pohorie tak netvorí iba dvojica známych vysokých masívov, ale aj nižšie horské úseky medzi nimi a západná časť smerujúca ku Kysuciam.
- Ošust – západná časť pohoria, nadväzujúca na jeho kysucké susedstvo.
- Pilsko – podcelok s rovnomenným výrazným horským masívom.
- Polhoranská vrchovina – časť medzi podcelkami Pilsko a Babia hora.
- Babia hora – podcelok zahŕňajúci najvyššiu časť Oravských Beskýd.
Názvy Babia hora a Pilsko teda označujú vrchy aj rozsiahlejšie geomorfologické jednotky. Pri čítaní máp, odborných opisov či turistických informácií je užitočné tieto dva významy rozlišovať.
Flyšové podložie a horský reliéf
Oravské Beskydy patria do flyšového pásma Karpát. Pre širšie územie Hornej Oravy sú charakteristické horniny magurského flyšu, predovšetkým pieskovce a ílovce. Ich vrstvy boli počas vývoja Karpát intenzívne zvrásnené. Označenie flyš preto vyjadruje geologickú stavbu pohoria, nie iba všeobecný vzhľad zalesnených hrebeňov.
Na Babej hore sa k účinkom zvetrávania a svahových pohybov pridáva výrazné pôsobenie mrazu. Výsledkom sú kamenné moria, mrazové zruby a ďalšie formy reliéfu. Doložené sú aj pseudokrasové jaskyne vzniknuté gravitačnými deformáciami a pohybmi horninových blokov. Nejde o kras vytvorený rozpúšťaním vápenca a tieto jaskyne nemožno považovať za bežné návštevnícke ciele.
Babia hora a Pilsko
Babia hora presahuje nadmorskú výšku 1 700 metrov a predstavuje najvyššiu časť pohoria. Jej osobitosťou je výšková stupňovitosť: horské lesy vyššie prechádzajú do kosodreviny a napokon do alpínskej vegetácie. Na Slovensku ide o výnimočný vývoj alpínskeho stupňa na flyšovom podloží.
Druhým výrazným masívom je Pilsko s výškou 1 557 metrov. Aj tu sú zachované prirodzené horské smrečiny a porasty kosodreviny. Rozdiel oproti Babej hore spočíva aj v najvyššom vegetačnom stupni: na Pilsku je vyvinutý subalpínsky stupeň, kým Babia hora dosahuje aj alpínsky charakter.
Otvorené vrcholové časti sa podmienkami výrazne odlišujú od lesnatých svahov. Pri Babej hore odborné a návštevnícke materiály upozorňujú na prudké zmeny počasia a silný vietor. Výstup preto nemožno posudzovať iba podľa pomerov v podhorskej obci.
Lesy, kosodrevina a živočíchy
Najcennejšie lesné komplexy Babej hory a Pilska si zachovali pralesovitý charakter. Významné sú prirodzené smrekové porasty s prímesou jarabiny, ktoré sa odlišujú od hospodárskych smrekových monokultúr rozšírených v širšej oblasti Hornej Oravy. Nad hornou hranicou lesa nastupuje kosodrevina.
Lesné prostredie a vysokohorské stanovištia poskytujú rozdielne životné podmienky. V oblasti Babej hory sú doložené medveď hnedý, vlk a rys ostrovid. Staršie lesy sú domovom hlucháňa hôrneho, kým otvorenejšie vysokohorské prostredie využíva tetrov hoľniak. Skalnaté sutiny nad lesom obýva aj hraboš tatranský, karpatský endemit.
Hodnota pohoria preto nespočíva iba v jednotlivých vzácnych druhoch. Dôležitá je aj nadväznosť lesných, kosodrevinových a otvorených vrcholových biotopov, ktoré sa menia s nadmorskou výškou.
Ochrana prírody a citlivé vrcholové územia
Významnú časť prírodných hodnôt Oravských Beskýd chráni Chránená krajinná oblasť Horná Orava, vyhlásená v roku 1979. Ochrana lesov pod Babou horou má však staršiu históriu: už v roku 1926 tu vznikla rezervácia Kotlina pod Babou horou.
Najvyššie časti Babej hory a Pilska patria medzi najcitlivejšie územia spravované ochranou prírody. Odborné práce upozorňujú na poškodzovanie vegetácie zošliapavaním a pohybom mimo značených trás. Pri vysokohorských spoločenstvách s malou rozlohou môže aj lokálne poškodenie zasiahnuť podstatnú časť ich výskytu.
Pešia turistika a zimné športy nemajú automaticky rovnaký režim. Pred návštevou treba overiť aktuálne pravidlá konkrétneho územia; existencia turistického chodníka sama osebe neznamená povolenie na skialpinizmus, lyžovanie alebo jazdu mimo vyznačených trás.
Turistické východiská a doložené ciele
Správa CHKO uvádza medzi východiskami do Oravských Beskýd Oravskú Lesnú, Novoť, Mútne, Oravské Veselé, Sihelné a Oravskú Polhoru. Pre Babiu horu je významná lokalita Slaná voda pri Oravskej Polhore, odkiaľ vychádza náučný chodník venovaný prírode aj kultúrnej histórii masívu.
- Slaná voda – Babia hora: doložený priebeh náučného chodníka vedie cez Vonžovec, Hviezdoslavovu hájovňu, Lávky a Šťaviny.
- Oravské Veselé: obec uvádzaná ako východisko pešieho výstupu na Pilsko.
- Mútne: ďalšie doložené východisko do masívu Pilska; návštevnícke materiály opisujú aj lokality Spálený grúnik a Mútňanská píla.
Literárna história pod Babou horou
Konkrétnou kultúrnou súvislosťou pohoria je hájovňa v Rovniach pod Babou horou. Pavol Országh Hviezdoslav navštevoval toto prostredie v 80. rokoch 19. storočia a čerpal tu inšpiráciu pre Hájnikovu ženu. V areáli dnes Oravské múzeum predstavuje expozíciu venovanú tomuto dielu a samostatnú expozíciu Mila Urbana.
Milo Urban sa v pôvodnej hájovni narodil v roku 1904. Táto budova v roku 1912 vyhorela; súčasná hájovňa bola postavená na jej základoch. Návštevník tak vstupuje do autentického literárneho prostredia, nie však do nezmenenej pôvodnej stavby z čias Hviezdoslavových návštev.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.