Krupinská planina
Krupinská planina je geomorfologický celok Slovenského stredohoria na juhu stredného Slovenska. Tvorí ju zvlnená, k juhu a juhozápadu sklonená plošina rozrezaná dolinami, ktoré odvádzajú vodu do povodia Ipľa. Jej tvárnosť utvárajú sopečné horniny, tradične obhospodarovaná krajina a miesta s osobitnými geologickými či prírodnými hodnotami.
Poloha a geomorfologické členenie
Planina leží prevažne v Banskobystrickom kraji, pričom jej okrajové časti zasahujú aj do Nitrianskeho kraja. Patrí do oblasti Slovenské stredohorie. Susedí so Štiavnickými vrchmi, Pliešovskou kotlinou, Javorím a Ostrôžkami; smerom na juh prechádza do kotlinovej a pahorkatinovej krajiny južného Slovenska. Názov „planina“ neznamená, že ide o rovnú plochu: povrch je členitý a rozdiely medzi chrbtami a dolinami sú v krajine výrazné.
Geomorfologicky sa celok člení na štyri podcelky. Ich názvy zachytávajú rozdiely v tvare a polohe jednotlivých častí, nie však samostatné pohoria:
- Bzovícka pahorkatina zaberá západnú a juhozápadnú časť celku.
- Dačolomská planina leží vo vnútrozemskej časti planiny.
- Závozská vrchovina tvorí najmä severnejšie položené vrchovinové územie.
- Modrokamenské úboče zaberajú južný a východný okraj geomorfologického celku.
Reliéf a sopečný pôvod
Krupinská planina je súčasťou rozsiahleho neovulkanického územia stredného Slovenska. Jej podložie tvoria predovšetkým sopečné tufy a tufity, teda spevnené usadeniny sopečného materiálu. Vulkanická činnosť, ktorá sa podieľala na vzniku hornín v regióne, súvisí s vývojom niekdajšieho štiavnického vulkanického systému. Samotnú podobu planiny však dotvárali aj tektonické pohyby, zvetrávanie a erózia.
Plošinový ráz krajiny zvýrazňuje sieť úzkych dolín, ktoré sa zarezávajú do vyvýšeného povrchu. Medzi nimi zostali plochejšie chrbty a chrbátové plošiny. V niektorých miestach sú odolnejšie sopečné horniny odkryté v skalných útvaroch. Výrazným príkladom sú Krupinské bralce, známe aj ako Štangarígeľ, kde sa zachovala nezvyčajná päťboká prizmatická odlučnosť andezitu.
Za najvyšší bod Krupinskej planiny sa v geografických prehľadoch najčastejšie uvádza Dlhý diel s nadmorskou výškou 818 metrov. Leží v priestore vojenského obvodu Lešť, preto ho nemožno považovať za bežný turistický cieľ. Vojenský obvod má vlastný režim vstupu; návštevníci by sa mali riadiť pokynmi jeho správcu a nevstupovať do územia bez potrebného povolenia.
Vodstvo a prírodné pomery
Územie odvodňujú najmä menšie vodné toky, ktoré smerujú do povodia Ipľa. K významnejším patria Krupinica, Litava, Krtíš, Tisovník a Stará rieka. Toky rozčleňujú plošinu a v krajine vytvárajú doliny, ktoré sú miestami hlbšie a uzavretejšie než okolité chrbty. Ich prietok sa mení podľa zrážok a ročného obdobia, preto nemožno predpokladať rovnaký vodný režim v celom území.
V nižších, južnejšie položených častiach sa uplatňujú teplejšie a suchšie podmienky než vo vyšších polohách. V krajine sa striedajú lesy, lúky, pasienky, polia a menšie sídla či samoty. Dlhodobé hospodárenie človeka ovplyvnilo rozsah aj podobu nelesných plôch, preto planina nie je súvislou divočinou, ale mozaikou prírodných a kultúrnych prvkov.
Ochrana prírody a geologické lokality
Chránené územia v širšom regióne treba rozlišovať podľa ich konkrétnej polohy a kategórie; nie je správne predpokladať, že celý geomorfologický celok má jednotný stupeň ochrany. Osobitnú geologickú hodnotu majú Krupinské bralce. Štátna ochrana prírody ich opisuje ako vzácnu ukážku päťbokej prizmatickej odlučnosti andezitov. V blízkosti sa nachádza aj prírodná pamiatka Sixova stráň, známa stĺpovitou odlučnosťou pyroxenických andezitov.
Pri návšteve skalných útvarov je dôležité rešpektovať hranice chránených lokalít a pohybovať sa spôsobom, ktorý nepoškodzuje horniny ani okolité prostredie. Konkrétny právny režim sa môže líšiť podľa polohy a kategórie chráneného územia.
Laznícka krajina a osídlenie
Pre viaceré časti Krupinskej planiny je príznačné rozptýlené osídlenie, s lazmi, samotami a menšími sídlami v poľnohospodárskej krajine. Takáto sídelná štruktúra súvisí s historickým využívaním pôdy a s rozložením pasienkov, polí a lúk. Obhospodarovanie krajiny vytvorilo otvorené plochy medzi lesmi a dodnes ovplyvňuje jej vzhľad.
Na južných svahoch a v nižších polohách sa miestami uplatňuje vinohradníctvo a pestovanie ovocia. Tieto činnosti však nie sú rovnomerne rozšírené po celej planine: podmienky aj spôsob využitia sa menia podľa nadmorskej výšky, sklonu svahov a miestnych pôd. Pre návštevníka je preto užitočnejšie vnímať planinu ako pestrú poľnohospodársku a lesnú krajinu, nie ako jednotné lesnaté pohorie.
Čo si všímať pri návšteve
Krupinská planina nemá jediný vrcholový cieľ, ktorý by vystihoval celý jej charakter. Zaujímavé sú najmä prechody medzi otvorenými chrbtami, dolinami a rozptýleným osídlením. Geologicky výrazným miestom sú Krupinské bralce; v širšom okolí možno pozorovať aj ďalšie lokality so sopečnými horninami. Pred plánovaním výletu treba overiť aktuálnu trasu a prístupové podmienky, keďže nie všetky časti územia sú verejne prístupné.
- Do vojenského obvodu Lešť nevstupujte bez príslušného povolenia.
- Pri návšteve chránených lokalít rešpektujte ich označenie a pravidlá ochrany.
- V rozptýlene osídlenej krajine používajte existujúce cesty a rešpektujte súkromné pozemky.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.