Prvý stoličný dom
Prvý stoličný dom stojí na západnej strane Námestia osloboditeľov v centre Liptovského Mikuláša. Pôvodne renesančný meštiansky dom získal barokovú podobu po tom, čo ho v roku 1712 odkúpila Liptovská stolica; dnes v ňom sídli Múzeum Janka Kráľa. Budova je pozoruhodná najmä mohutnou trojitou arkádou a svojou úlohou v správnych dejinách regiónu.
Od meštianskeho domu k sídlu Liptovskej stolice
Mestský historický prehľad kladie vznik domu na prelome 16. a 17. storočia a spája ho so zemepánmi Pongrácovcami. Budova teda nie je doložená ako stavba z 15. storočia, ako sa niekedy uvádza v neoverených opisoch. V roku 1712 ju odkúpila Liptovská stolica, ktorá v Liptovskom Mikuláši dovtedy nemala stále sídlo, hoci sa tu zasadania konali už od polovice 17. storočia.
Nový účel si vyžiadal prestavbu. Barokové úpravy prebehli v roku 1713 a domu vtlačili jeho dodnes rozpoznateľnú podobu. Slúžil stoličným a súdnym zasadnutiam do roku 1793, keď bolo dokončené nové sídlo stolice – budova známa ako Župný dom, stojaca uprostred námestia. Prvý stoličný dom tak pripomína obdobie, keď sa Liptovský Mikuláš upevňoval ako správne centrum regiónu.
Arkádové priečelie a zachované stopy minulosti
Najvýraznejším prvkom stavby je mohutná trojitá arkáda, ktorá vystupuje z radu domov na námestí. Jej priechod prepája priestor ulice s vnútornou časťou budovy. Baroková úprava zmenila pôvodný meštiansky dom na sídlo verejnej správy, no zachované detaily dodnes odkazujú na jeho niekdajšie využitie.
V priechode sa nachádza kruhová tabuľa s latinským nápisom pripomínajúcim prestavbu z roku 1713 a jej predstaviteľov. Medzi uvádzanými menami je liptovský župan Mikuláš Ilešházy, podľa ktorého sa budova označuje aj ako Ilešházyovská kúria. Mestské informačné materiály uvádzajú v priechode aj zachovanú pôvodnú dlažbu. Dom je na adrese Námestie osloboditeľov 31; múzeum uvádza adresu 30/31.
Jánošíkov súd: tradícia a neistota
Prvý stoličný dom sa často spája so súdom nad Jurajom Jánošíkom, ktorý sa konal v marci 1713. Historické pramene a mestské opisy však neposkytujú jednoznačnú odpoveď na otázku, v ktorej budove sa proces odohral. Mesto uvádza, že keďže v stoličnom dome v tom čase prebiehali stavebné práce, pravdepodobnejším miestom mohla byť neďaleká Pongrácovská kúria.
Odborný historický príspevok múzea pripúšťa, že v novonadobudnutej budove mohlo prebehnúť samotné súdne zasadnutie, zároveň však konštatuje, že presné miesto nemožno z dostupných dokumentov určiť. Vypočúvanie podľa tohto príspevku prebiehalo inde; tradícia spája túto časť príbehu s kaštieľom Vranovo v Palúdzke. Preto je vhodné chápať spojenie Prvého stoličného domu s Jánošíkovým procesom ako historickú tradíciu, nie ako bezpečne potvrdený fakt.
Múzeum Janka Kráľa v historických priestoroch
Múzeum Janka Kráľa vzniklo v roku 1955 ako okresné vlastivedné múzeum a pomenovali ho po mikulášskom rodákovi, básnikovi Jankovi Kráľovi. Sídlo našlo v bývalej kúrii. Budovu upravili na múzejné účely v rokoch 1958 až 1961 a múzeum v nej otvorili v roku 1961. Prvý stoličný dom tak dnes slúži nielen ako historická pamiatka, ale aj ako priestor, v ktorom sa návštevníci môžu zoznámiť s dejinami mesta.
Expozícia „Kapitoly z histórie mesta“ sa nachádza v historických priestoroch Prvého stoličného domu a priľahlého Straussovského domu. Pomocou predmetov, fotografií a archívnych dokumentov približuje dejiny Liptovského Mikuláša od prvej písomnej zmienky až po koniec druhej svetovej vojny. Zahŕňa napríklad:
- dejiny mesta a jeho významné osobnosti,
- príbeh Juraja Jánošíka a jeho spojenie s Liptovským Mikulášom,
- izbu básnika Janka Kráľa,
- ukážku garbiarskej dielničky a jedálne mikulášskych mešťanov.
Múzeum ponúka aj ďalšie expozície a výstavy. Pred návštevou je rozumné overiť si aktuálny rozsah sprístupnených expozícií a otváracie hodiny priamo u múzea, keďže sa môžu meniť.
Čo si na mieste všímať
Pri obhliadke budovy sa oplatí venovať pozornosť arkáde, priechodu a nápisovej tabuli, ktoré vysvetľujú jej verejnú funkciu v 18. storočí. Prvý stoličný dom je zároveň súčasťou historického prostredia námestia: jeho poloha umožňuje vnímať rozdiel medzi starším sídlom stolice na západnej strane a neskorším Župným domom uprostred námestia.
Označenie „Seligovský dom“ pochádza z novšej vlastníckej histórie budovy. Na konci 19. storočia ju vlastnila rodina Seligovcov a v dome pôsobili aj obchodné prevádzky. Názvy Ilešházyovská kúria, Seligovský dom či Hanzelyho dom preto odkazujú na rôzne obdobia a súvislosti; nejde o samostatné pamiatky.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.