Podtatranské múzeum v Poprade
Podtatranské múzeum v Poprade je regionálna kultúrna inštitúcia Prešovského samosprávneho kraja so sídlom na Vajanského ulici v Poprade. Jeho expozície približujú dejiny a prírodu podtatranského regiónu; osobitnú pozornosť priťahuje archeologický nález drevenej kniežacej hrobky z Popradu-Matejoviec.
Múzeum s koreňmi v 19. storočí
Začiatky múzejnej tradície, z ktorej Podtatranské múzeum vyrástlo, sú spojené s Uhorským Karpatským spolkom. Na jeho valnom zhromaždení 6. augusta 1876 prijali uznesenie o vytvorení múzejného stavebného fondu. Zámerom bolo založiť vlastivedné múzeum, ktoré by zhromažďovalo poznatky o prírodnom a kultúrnom dedičstve tatranskej a podtatranskej oblasti.
Popri Karpatskom múzeu vzniklo vo Veľkej aj samostatné Tatranské múzeum. Jeho zbierky sprístupnili verejnosti v roku 1882 v priestoroch evanjelickej fary; významnou osobnosťou jeho počiatkov bol lekárnik a botanik Aurel Viliam Scherfel. Karpatské múzeum získalo vlastnú budovu v Poprade: základný kameň položili v roku 1885, stavbu dokončili v roku 1886 a zbierky otvorili návštevníkom v roku 1887. Pozemok na jej výstavbu daroval popradský mecenáš Dávid Husz.
Po druhej svetovej vojne prevzal správu nad oboma zbierkovými celkami Okresný národný výbor v Poprade. Zámerom bolo spojiť zbierky Karpatského múzea a Tatranského múzea vo Veľkej do jednej inštitúcie. V roku 1945 vzniklo Tatranské múzeum okresu Popradského so sídlom v Poprade. Názov Podtatranské múzeum v Poprade používa inštitúcia od roku 1961. Od roku 2002 je jej zriaďovateľom Prešovský samosprávny kraj.
Budova na Vajanského ulici a pobočka v Spišskej Sobote
Hlavné sídlo múzea sa nachádza na adrese Vajanského 72/4. Budova vznikla ako sídlo Karpatského múzea a v priebehu rokov sa rozširovala; jej prvá väčšia dostavba sa skončila v roku 1907. Po komplexnej rekonštrukcii v rokoch 2015 – 2016 sa v nej otvorili nové stále expozície. Budova je zapísaná ako národná kultúrna pamiatka.
Múzeum má aj pobočku v Spišskej Sobote, v historickom meštianskom dome na Sobotskom námestí. Jej expozície predstavujú okrem iného cechy a remeslá, meštianske bývanie, sakrálne umenie a osobnosti Spišskej Soboty. Pobočka je však podľa aktuálneho oznámenia múzea od 2. septembra 2024 zatvorená pre rekonštrukciu. Návštevu preto plánujte podľa informácií o hlavnej budove na Vajanského ulici, nie podľa starších opisov ponuky v Spišskej Sobote.
Príbeh Popradu a okolia od praveku
Stála expozícia Poprad a okolie v zrkadle vekov sleduje osídlenie mesta a širšieho regiónu od praveku po súčasnosť. Spája poznatky o spoločenskom, hospodárskom, politickom a kultúrnom živote s informáciami o prírodnom prostredí. Výklad je rozdelený do piatich časových celkov, od pravekého človeka pod Tatrami až po premenu Popradu na moderné mesto.
Expozícia vychádza z múzejných zbierok z viacerých odborných oblastí. Zastúpené sú archeológia, história, etnografia, numizmatika, umenie či prírodovedné odbory vrátane mineralógie, zoológie a botaniky. Súčasťou zázemia múzea je aj fotoarchív a odborná knižnica. Výstava tak nie je len prehľadom dejinných dátumov: prostredníctvom predmetov a obrazového materiálu ukazuje, ako sa menilo osídlenie, práca a každodenný život v podtatranskom prostredí.
- Praveký človek pod Tatrami: najstaršie obdobia osídlenia regiónu.
- Od kameňa k železu: vývoj od praveku po stredovek.
- Zrod mesta: obdobie od polovice 13. do konca 18. storočia.
- Vo víre udalostí a moderné mesto: dejiny od 19. storočia po súčasnosť.
Knieža z Popradu a jeho hrobka
Najznámejším archeologickým nálezom predstaveným v múzeu je drevená hrobka z Popradu-Matejoviec. Objavili ju v roku 2005 pri stavebných prácach; archeologický výskum sa uskutočnil v roku 2006. Hrobka sa nachádzala približne päť metrov pod povrchom a pochádza z konca 4. storočia, respektíve z prelomu 4. a 5. storočia. V nej bol pochovaný mladý muž z vtedajšej nobility.
Význam nálezu spočíva najmä v zachovaní organických materiálov, ktoré sa na archeologických náleziskách zvyčajne rozkladajú. Patrí sem drevo, koža a textil, ako aj predmety súvisiace s výbavou hrobu. Odborníci skúmali a konzervovali nález v spolupráci so slovenskými a nemeckými pracoviskami. Stála expozícia Knieža z Popradu a jeho hrobka, otvorená v roku 2023, približuje nález, výskum aj dobový kontext. Múzeum ju označuje za jedinečný archeologický nález svojho druhu v Európe.
Zbierky a odborná činnosť
Podtatranské múzeum zhromažďuje, odborne spracúva a prezentuje predmety dokumentujúce prírodné a kultúrne dejiny regiónu. Podľa údajov zverejnených múzeom eviduje viac ako 52 500 zbierkových predmetov a jeho knižnica uchováva viac ako 18 000 zväzkov. Zbierky zahŕňajú prírodovedný materiál, archeologické nálezy, predmety historickej a etnografickej hodnoty, numizmatiku aj umelecké diela.
Múzeum okrem stálych expozícií pripravuje dočasné výstavy a kultúrno-vzdelávacie programy. Pre školy môžu byť expozície vhodným doplnením výučby regionálnych dejín, archeológie a vlastivedy. Aktuálny program a prípadné podmienky návštevy skupín je vhodné overiť pred príchodom.
Praktické informácie pre návštevu
Hlavná budova múzea je na Vajanského 72/4 v Poprade. Podľa zverejneného rozpisu je otvorená od utorka do soboty od 9.00 do 17.00 a v nedeľu od 13.00 do 17.00; v pondelok a počas štátnych sviatkov je zatvorená. Uvedené časy sa môžu meniť, preto si ich pred cestou skontrolujte na oficiálnej stránke múzea.
- Vstup na obe stále expozície stojí podľa aktuálneho cenníka 8 € pre dospelého; deti, študenti do 18 rokov, seniori a osoby s ŤZP platia 5 €.
- Samostatné vstupné je 6 € na expozíciu o kniežacej hrobke a 4 € na expozíciu Poprad a okolie v zrkadle vekov; pre zľavnené kategórie je to 3 €, respektíve 2 €.
- Adresa hlavnej budovy: Vajanského 72/4, 058 01 Poprad. Pobočka na Sobotskom námestí je zatvorená pre rekonštrukciu.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.