← Späť na zoznam

Zlaté Klasy

Zlaté Klasy

📍 Základné informácie Poloha: Zlaté Klasy sú obcou v okrese Dunajská Streda, nachádzajú sa v Trnavskom kraji na Slovensku. Rozloha: 11,96 km² Počet obyvateľov: 3 542 (k 31. 12. 2024) Nadmorská výška: …

Košický Košický / Prešov

Zlaté Klasy sú obcou v okrese Dunajská Streda v Trnavskom kraji, ležiacou v hornej časti Žitného ostrova na Podunajskej nížine. Dnešná obec vznikla v roku 1960 spojením viacerých starších sídel a jej historickým jadrom sú Rastice. K najvýraznejším miestnym stavbám patrí rímskokatolícky Kostol Povýšenia Svätého Kríža z 19. storočia.

Poloha a charakter obce

Zlaté Klasy ležia v juhozápadnej časti Slovenska, v nížinnej krajine Žitného ostrova. Obec sa nachádza pri cestnom spojení medzi Šamorínom a Sencom a plní aj úlohu miestneho strediska pre okolité obce. Podľa obecnej samosprávy využívajú jej služby okrem vlastných obyvateľov aj ľudia zo širšieho okolia.

Ide o obec s rozlohou približne 11,96 km² a približne 3 600 obyvateľmi. Obecné informácie uvádzajú školské, zdravotnícke a obchodné služby, ako aj ďalšie občianske vybavenie. Konkrétna dostupnosť jednotlivých služieb sa môže meniť; pri plánovaní návštevy je preto vhodné overiť si aktuálne otváracie hodiny a dopravné spojenia.

Vznik Zlatých Klasov a staršie sídla

Názov Zlaté Klasy označuje mladší administratívny celok, nie jedno stredoveké sídlo s rovnakým menom. V roku 1960 sa spojili Rastice, Maslovce a Čenkovce. Čenkovce sa v roku 1993 osamostatnili, takže dnešné Zlaté Klasy zahŕňajú územia historicky spojené najmä s Rasticami a Maslovcami.

Najstaršia písomná zmienka uvádzaná v súvislosti s obcou pochádza z roku 1237 a vzťahuje sa na Rastice, vtedy zapísané ako Castrenses de Máger. V ďalších prameňoch sa objavujú názvy Magor, Magari, Nogmagyar či Nagy-Magyar. V 20. storočí sa používal názov Veľký Mager a od roku 1948 názov Rastice. Maslovce majú samostatnú históriu; v starších listinách sa ich názov uvádza v podobe Vatha.

Rastice sa v stredoveku spájali s majetkom Bratislavského hradu a neskôr menili zemepánov. Časť územia vlastnili aj bratislavské klarisky a paulíni. Roku 1699 získala obec Rastice postavenie poľnohospodárskeho mestečka a trhové práva. Historické záznamy spomínajú miestne remeslá, obchod a jarmoky. Počas Rákócziho povstania sa v chotári odohrali boje; štátny portál uvádza aj menšiu bitku z 20. júna 1707.

Dejiny obce odrážajú pestré osídlenie regiónu. Pramene hovoria o maďarskom a nemeckom obyvateľstve, miestnej židovskej náboženskej obci aj o rómskych obyvateľoch. Židovský cintorín sa uvádza medzi miestnymi historickými lokalitami; štátny portál zaznamenáva, že synagóga postavená v roku 1778 sa nezachovala.

Kostol a ďalšie miestne pamätihodnosti

Kostol Povýšenia Svätého Kríža stojí v centre časti Rastice. Súčasnú trojloďovú stavbu vybudovali v roku 1886 na mieste staršieho kostola. Architektúra využíva historizujúce prvky; veža je predstavaná pred priečelím a presbytérium má polkruhové zakončenie. V presbytériu sa nachádza nástenná maľba z roku 1959, ktorej autorom bol Massányi. Kostol slúži svojmu pôvodnému náboženskému účelu.

Okrem kostola sa v obci nachádzajú menšie sakrálne a historické objekty. Štátny portál verejnej správy uvádza pamätihodnosti v oboch častiach:

  • Rastice: klasicistická kúria a prícestná kaplnka z prvej polovice 19. storočia, plastiky pri kostole, cintorínsky kríž z roku 1916 a zvyšky židovského cintorína.
  • Maslovce: zvonica z roku 1923, kríž z roku 1897, cintorínsky kríž z roku 1926 a malá kaplnka.
  • Okolie kostola v Rasticiach: obecná stránka spomína aj sochu svätého Vendelína a kaplnku so sochou Panny Márie Lurdskej pri ceste smerom na Oľdzu.

Tieto objekty dokumentujú miestnu sakrálnu a obecno-historickú tradíciu; ich uvedenie medzi pamätihodnosťami samo osebe neznamená, že sú všetky zapísané ako národné kultúrne pamiatky. Kostol Povýšenia Svätého Kríža podľa odborného pamiatkového portálu nie je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu.

Návšteva obce

Zlaté Klasy sú predovšetkým živou obcou a miestnym strediskom, nie rozsiahlym turistickým areálom. Pri spoznávaní miestnej histórie je užitočné rozlišovať medzi Rasticami a Maslovcami: starší názov obce aj hlavný kostol sa viažu na Rastice, kým Maslovce majú vlastné menšie sakrálne pamätihodnosti. Obecná stránka uvádza prístup cestou smerom na Šamorín a Senec; aktuálne autobusové spojenia a prístupnosť jednotlivých objektov treba preveriť pred cestou.

Zdroje a ďalšie informácie

Chýba nám tu niečo? Doplníme.


    Pridaj komentár

    Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *