Vrbové
Vrbové je mesto v okrese Piešťany v Trnavskom kraji, približne 10 kilometrov západne od Piešťan. Leží na rozhraní Trnavskej pahorkatiny a Malých Karpát a jeho najvýraznejšou dominantou je historická šikmá zvonica pri Kostole sv. Martina. Dejiny mesta pripomínajú aj stará kúria spájaná s Móricom Beňovským, synagóga a niekdajšia tradícia jarmokov a remesiel.
Poloha a charakter mesta
Vrbové sa nachádza na západnom Slovensku v nadmorskej výške približne 186 metrov. Mestský chotár má rozlohu približne 13,97 km². Mesto leží severozápadne od Piešťan, v krajine, kde sa Trnavská pahorkatina stretáva s výbežkami Malých Karpát. Táto poloha spája mestské prostredie s poľnohospodárskou krajinou a blízkym podhorím; Vrbové je zároveň prirodzeným miestnym centrom pre okolité obce.
Na severozápad od mesta sa rozprestiera vodná nádrž Čerenec, vybudovaná na Holeške. Podľa miestneho rybárskeho združenia slúži na zmierňovanie povodňových vĺn, odber vody pre priemysel a poľnohospodárstvo aj na rekreáciu a rybolov. Jej účel je teda širší než samotný chov rýb. Pri návšteve nádrže je vhodné overiť si aktuálne podmienky využívania a prípadné obmedzenia priamo u správcu alebo prevádzkovateľa.
Od stredovekého mestečka po súčasné mesto
Mestská história uvádza prvú písomnú zmienku o Vrbovom z roku 1113. V rokoch 1332 až 1337 sa v prameňoch objavuje názov Ecclesia Sancti Martini, teda Kostol sv. Martina; tento záznam sa vzťahuje ku kostolu, nie je totožný s prvou zmienkou o sídle. Na sklonku 14. storočia sa Vrbové spomína už ako mestečko. Roku 1437 mu cisár Žigmund udelil oslobodenie od mýta a tridsiatku, čo podporilo jeho rozvoj ako remeselníckeho a obchodného centra.
Dejiny mestečka poznačili vojenské vpády. Pri turecko-tatárskom nájazde v roku 1599 bolo Vrbové vypálené a časť obyvateľov zahynula alebo padla do zajatia. Ďalší nájazd v roku 1663 priniesol zajatie obyvateľov z mesta a okolia. Významnú úlohu v hospodárskom živote neskôr zohrali jarmoky: od roku 1696 sa konalo šesť výročných jarmokov a od roku 1829 ich bolo osem. Vinohradníctvo zostalo dôležitým odvetvím až do konca 19. storočia.
V polovici 20. storočia sa priemyselný rozvoj spájal najmä s textilným podnikom Trikota, ktorý sa stal významným výrobcom dámskej spodnej bielizne. V roku 1958 sa od mesta oddelili vrbovské kopanice, z ktorých vznikla obec Prašník. Štatút mesta získalo Vrbové v roku 1967. Následná bytová výstavba v 70. a 80. rokoch zmenila jeho podobu a rozšírila obytné časti.
Šikmá veža a Kostol sv. Martina
V centre Vrbového stojí klasicistická zvonica známa ako šikmá veža. Postavili ju v rokoch 1832 až 1835 pri Kostole sv. Martina. Je vysoká približne 38 metrov a jej odklon od zvislej osi sa pri meraniach uvádzal okolo 98 až 99 centimetrov. Naklonenie sa naplno prejavilo po dlhotrvajúcich dažďoch v októbri 1930; príčinou bolo podmáčanie pôdy a úzke základy. Veža slúžila okrem zvonenia aj ako časomiera a požiarna pozorovateľňa. Dnes patrí k hlavným orientačným bodom mesta.
Kostol sv. Martina je najstaršou stavebnou pamiatkou Vrbového. Záznam o kostole pochádza z prvej polovice 14. storočia, no sakrálny objekt mohol na tomto mieste stáť už skôr. Pôvodnú gotickú stavbu v priebehu storočí rozširovali a upravovali; dnes má tri lode. V interiéri sa zachovala baroková kazateľnica z konca 17. storočia, nástenná maľba a mechanický pohyblivý betlehem.
Synagóga, kúria a ďalšie pamiatky
Synagóga v hornej časti ulice M. A. Beňovského bola postavená v rokoch 1882 až 1883 v maurskom slohu. Pripomína početnú židovskú komunitu, ktorá vo Vrbovom pôsobila od 17. storočia. Od roku 1942 už budova neslúži na náboženské účely. Medzi ďalšie výrazné stavby patrí evanjelický kostol, ktorého súčasná podoba pochádza z roku 1928, a Kostol sv. Gorazda dokončený v roku 1997.
Vrbové je spojené s Móricom Beňovským, cestovateľom a spisovateľom narodeným v roku 1746. Kúria na rozhraní Námestia slobody a ulice M. A. Beňovského sa od konca 19. storočia označuje ako jeho rodný dom. Po rekonštrukcii slúži na kultúrne účely; nachádza sa v nej historická expozícia a mestská knižnica. V centre mesta možno nájsť aj sochu Piety z 18. storočia. S Vrbovým je spätý tiež Ján Baltazár Magin, autor tlačou vydanej obrany Slovákov.
- Šikmá veža: klasicistická zvonica z rokov 1832 – 1835 pri Kostole sv. Martina.
- Kostol sv. Martina: najstaršia stavebná pamiatka mesta s gotickým základom a neskoršími úpravami.
- Synagóga: stavba v maurskom slohu z rokov 1882 – 1883.
- Kúria Mórica Beňovského: historická budova s expozíciou a mestskou knižnicou.
- Vodná nádrž Čerenec: nádrž na Holeške severozápadne od Vrbového s vodohospodárskou aj rekreačnou funkciou.
Návšteva Vrbového
Najviac historických pamiatok sa sústreďuje v centre, preto sa dajú spoznávať počas prechádzky medzi Kostolom sv. Martina, šikmou vežou, synagógou a kúriou. Pri sakrálnych objektoch treba rešpektovať ich náboženskú funkciu a pred návštevou interiéru si overiť možnosti vstupu. Kúria a jej expozícia môžu mať osobitné otváracie hodiny. Čerenec predstavuje samostatný cieľ mimo historického jadra a jeho aktuálne rekreačné možnosti závisia od miestnych pravidiel.
Vrbové je dostupné cestnou dopravou a regionálnymi autobusmi; konkrétne spoje a cestovné poriadky sa menia, preto je vhodné skontrolovať ich pred cestou. Hoci v meste existuje železničná stanica na miestnej trati z Piešťan, pôvodné tvrdenie o pravidelnom železničnom spojení s okolitými mestami nie je spoľahlivou informáciou pre plánovanie cesty. Návštevník by sa mal riadiť aktuálnymi dopravnými spojmi.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.