Vranov nad Topľou
Vranov nad Topľou je okresné mesto v Prešovskom kraji, na severnej časti Východoslovenskej nížiny a v povodí rieky Tople. Jeho stredoveké korene pripomínajú obchodné privilégiá a historické sakrálne stavby; medzi najvýznamnejšie pamiatky centra patrí Bazilika Narodenia Panny Márie a bývalý kláštor paulínov.
Poloha pri rieke Topľa
Mesto leží na Vranovskej pahorkatine, v oblasti horného Zemplína. Väčšina zástavby sa rozkladá na rovine približne 132 metrov nad morom, na terasách Tople a v blízkosti územia spojeného s riekou Ondava. Severný okraj mesta prechádza do nižších pahorkov. Táto poloha medzi nížinnou krajinou a členitejším zázemím okresu ovplyvnila historické dopravné a obchodné spojenia.
Vranov nad Topľou je správnym a obslužným centrom svojho okresu. K mestu patria mestské časti Čemerné a Lomnica, ktorých dejiny sa v písomných prameňoch objavujú samostatne a siahajú do stredoveku. Čemerné je doložené od roku 1282, zatiaľ čo prvá priama písomná správa o Lomnici pochádza z roku 1356.
Od osady k obchodnému mestečku
Dejiny Vranova si vyžadujú rozlišovať medzi nepriamou správou o území, prvým pomenovaním sídla a dokladom, že už malo mestský status. Listina z roku 1270 sa týka majetkov na východnom Slovensku vrátane Dlhého poľa, stotožňovaného s Vranovským Dlhým; samotný Vranov v nej nie je menovite uvedený. Názov Vranov sa objavuje v registroch pápežských desiatkov z rokov 1332 a 1337. Ako mesto, označené latinským slovom „civitas“, je doložený v roku 1363.
Význam sídla rástol spolu s trhmi a remeselnou výrobou. V roku 1350 získal Vranov právo slobodného trhu. V 15. storočí nasledovali ďalšie obchodné výsady vrátane mýta, práva skladu a jarmokov. Právo skladu zaväzovalo obchodníkov prevážajúcich tovar cez mesto zastaviť sa a ponúknuť ho miestnym kupcom. Tieto výhody posilnili postavenie Vranova na obchodných cestách spájajúcich región s Poľskom.
Mestečko patrilo k panstvu Čičva a jeho zemepánmi boli v rôznych obdobiach viaceré šľachtické rody vrátane Bátoriovcov a Drugethovcov. Na území mesta stál aj opevnený panský objekt označovaný ako Vranovský hrad alebo vodný hrad. Neskôr ho nahradili ďalšie stavby a klasicistický kaštieľ; ten bol zbúraný v roku 1987, preto ho dnes nemožno navštíviť ako zachovaný hradný areál.
Najvýznamnejšie pamiatky v centre
Historické jadro ponúka najmä sakrálne pamiatky a miesta pripomínajúce niekdajšiu náboženskú rozmanitosť mesta. Bazilika Narodenia Panny Márie je monumentálna stavba s neskorogotickým základom a barokovou podobou interiéru. Jej výzdoba zahŕňa fresky maliara J. L. Krackera, oltáre a kazateľnicu spájané s košickým rezbárom Jozefom Hartmanom. V roku 2008 bola povýšená na baziliku minor.
V blízkosti baziliky stojí bývalý kláštor paulínov, ktorý dnes slúži ako farská budova. Kláštor vznikol na mieste staršieho františkánskeho kláštora doloženého pred rokom 1441. Paulíni pôsobili vo Vranove od roku 1672. K umelecky hodnotným prvkom stavby patrí portál a freska J. L. Krackera z roku 1756, zachovaná na schodisku.
- Židovský cintorín: založený v 18. storočí; zachovali sa na ňom náhrobky z konca 18. a z 19. storočia.
- Súsošie svätého Jána Nepomuckého a Panny Márie s Ježiškom: baroková pieskovcová plastika z roku 1770 sa nachádza v rímskokatolíckom kostole svätého Františka z Assisi.
Pri bazilike možno podľa informácií mesta požiadať farský úrad o prehliadku so sprievodným slovom. Dostupnosť prehliadky a vstupu do jednotlivých objektov je vhodné overiť vopred.
Mesto a jeho premeny
Obraz dnešného Vranova utvárali nielen stredoveké privilégiá, ale aj postupné rozširovanie sídla a jeho správna úloha v regióne. Pôvodne samostatné Čemerné sa stalo mestskou časťou v roku 1970. V meste sa od stredoveku rozvíjalo školstvo; v 16. a 17. storočí tu pôsobila latinská škola. V 20. storočí sa rozšírila priemyselná výroba a Vranov sa upevnil ako centrum služieb a zamestnanosti pre okolitý okres.
Pri návšteve mesta sa dá historické jadro spoznávať najmä pešo, so začiatkom pri Bazilike Narodenia Panny Márie na Námestí slobody. Za pozornosť stojí kontrast medzi staršími sakrálnymi stavbami a novšou mestskou zástavbou, ktorá odráža rozvoj mesta v posledných desaťročiach. Vranov je zároveň praktickým východiskom na cestovanie v rámci okresu, no konkrétne výlety do okolia si vyžadujú samostatné plánovanie.
Doprava a návšteva
Vranov nad Topľou je napojený na cestnú sieť východného Slovenska a leží na železničnom spojení v smere Prešov – Vranov nad Topľou – Humenné. Cestné spojenia vedú aj smerom na Michalovce, Humenné, Svidník a Trebišov. Keďže cestovné poriadky a dopravné obmedzenia sa menia, pred cestou sa oplatí skontrolovať aktuálne informácie u dopravcov a správcu ciest.
Pre krátku návštevu mesta sú najkonkrétnejším cieľom historické pamiatky v centre. Pred plánovaním prehliadky interiérov je užitočné overiť otváracie možnosti priamo u správcov objektov. Vranov tak možno spoznávať ako živé okresné mesto s výraznou stredovekou obchodnou minulosťou, nie ako zachovaný hradný areál.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.