← Späť na zoznam

Veľké Raškovce

Veľké Raškovce

📍 Základné informácie Poloha: Obec Veľké Raškovce sa nachádza v Košickom kraji, v okrese Michalovce na Slovensku. Rozloha: 12 km² Počet obyvateľov: 305 (k 31. 12. 2024) Nadmorská výška: 100 m n. m. Pr…

Košický Košický / Trebišov

Veľké Raškovce sú obcou v okrese Michalovce v Košickom kraji, ležiacou na Východoslovenskej nížine pri rieke Laborec. Miesto je zaujímavé nielen dejinami stredovekej dediny a reformovaným kostolom, ale aj archeologickými nálezmi, ktoré dokladajú osídlenie tejto časti Zemplína už v praveku.

Poloha pri rieke Laborec

Obec leží v nížinnej krajine s malými výškovými rozdielmi. Podľa údajov obce má jej územie približne 1 200 hektárov a nadmorská výška sa pohybuje od 99 do 106 metrov. Susedí s katastrom Malých Raškoviec na severe, Vojan na východe, Beše na juhu a Oborína na juhozápade. Laborec je výrazným geografickým prvkom jej okolia.

Pri zaradení obce je dôležité nezamieňať súčasný okres s historickým administratívnym členením. Veľké Raškovce patria v súčasnosti do okresu Michalovce, hoci staršie záznamy a publikácie ich môžu spájať s okresom Trebišov. Nížinná poloha a blízkosť rieky sa odrážajú aj v dejinách územia: historické pramene uvádzajú, že časté záplavy v minulosti sťažovali využívanie okolitých pozemkov.

Praveké osídlenie a archeologické nálezy

Dejiny osídlenia v chotári obce siahajú ďalej než jej písomné záznamy. Verejný portál štátnej správy uvádza nálezy dosvedčujúce existenciu sídliska v 9. až 10. storočí. Osobitný význam má však pohrebisko z eneolitu, teda z doby medenej, objavené pri zemných a melioračných prácach v roku 1974. Výskum odhalil 44 hrobov na ploche približne 1 240 štvorcových metrov; pohrebisko patrí tiszapolgárskej kultúre.

Nálezy z Veľkých Raškoviec presahujú významom miestne dejiny. Zemplínske múzeum spomína medzi pozoruhodnými predmetmi keramickú nádobu s vyobrazením dvojkolesových vozov so záprahom a vozatajmi. V hrobovej výbave sa našli aj kovové predmety vrátane zlatých plechových nášiviek. Časť nálezov približuje múzejná archeologická expozícia v Michalovciach; samotné archeologické nálezisko preto netreba zamieňať s voľne prístupnou turistickou atrakciou.

Stredoveká dedina a premeny obce

Stredoveké dejiny Veľkých Raškoviec sú spojené so zemplínskymi šľachtickými rodmi. Obyvateľstvo a počet hospodárstiev sa v nasledujúcich storočiach menili. Portál slovensko.sk uvádza, že v roku 1600 mala dedina 14 poddanských domov, kúriu, kostol a faru. V roku 1715 tu hospodárili tri poddanské domácnosti a v roku 1720 šesť. V roku 1828 obec tvorilo 51 domov a žilo v nich 393 obyvateľov.

Historické názvy obce sa menili spolu s dobovým jazykom a úradným zápisom. Záznamy uvádzajú podoby Rascha, Raska či Eghasasrasca, neskôr Welka Raska a ďalšie varianty. Na prelome 19. a 20. storočia sa používali aj podoby Welké Rasskowce a Veľké Ražkovce. Rozličné názvy pomáhajú sledovať vývoj obce v prameňoch, no samy osebe neznamenajú, že ide o odlišné sídla.

Reformovaný kostol a drevená zvonica

Najvýraznejšou historickou stavbou v obci je reformovaný kostol postavený v roku 1801. Ide o klasicistickú stavbu so sieňovým priestorom a polygonálnym uzáverom. Pred hlavnou časťou stojí veža členená kordónovými rímsami; jej horné podlažie dopĺňajú nárožné pilastre a zvukové okná. Hladké fasády prerušujú okná s polkruhovým zakončením.

Kostol opravovali v rokoch 1900 a 1937 a aj po druhej svetovej vojne. Podľa odborného opisu pochádza vnútorné zariadenie z obdobia opravy v roku 1900. K sakrálnym stavbám obce patrí aj drevená zvonica datovaná do prvej polovice 20. storočia. Kostol slúži svojmu náboženskému účelu, no aktuálne možnosti návštevy interiéru ani otváracie hodiny sa v použitých zdrojoch nepodarilo overiť.

Čo si pri návšteve všimnúť

Veľké Raškovce sú predovšetkým živou obcou, nie rozsiahlym turistickým areálom. Pri spoznávaní miesta dáva zmysel sústrediť sa na jeho polohu v nížinnej krajine, dejinné súvislosti a sakrálnu architektúru. Archeologické nálezy zas najlepšie približuje odborná expozícia Zemplínskeho múzea.

  • Reformovaný kostol: klasicistická stavba z roku 1801 s vežou a polygonálnym uzáverom.
  • Drevená zvonica: sakrálna stavba datovaná do prvej polovice 20. storočia.
  • Archeologické nálezy: pohrebisko tiszapolgárskej kultúry a predmety prezentované v archeologickej expozícii Zemplínskeho múzea.

Konkrétne autobusové spojenia, dostupnosť služieb pre návštevníkov ani pravidelný program kultúrnych podujatí sa z použitých podkladov nedali spoľahlivo potvrdiť. Pred cestou za účelom návštevy kostola je preto vhodné overiť si prístup priamo u obce alebo príslušnej cirkevnej komunity.

Zdroje a ďalšie informácie

Chýba nám tu niečo? Doplníme.


    Pridaj komentár

    Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *