Vajkovce
Vajkovce sú obcou v okrese Košice-okolie v Košickom kraji, na ľavom brehu Torysy v severovýchodnej časti Košickej kotliny. Ich dejiny pripomína reformovaný kostol s koreňmi v období tolerančných modlitební aj archeologicky preskúmané pozostatky stredovekej kúrie na mieste dnešného cintorína.
Poloha pri Toryse
Obec leží v Toryskej pahorkatine, v prevažne rovinatom až mierne zvlnenom území. Jej krajinný obraz utvára údolie Torysy a odlesnené poľnohospodárske plochy. Na južnej strane katastra sa do Torysy vlieva umelý kanál nazývaný Chraštiansky jarek. Obec uvádza, že rieka v minulosti tiekla aj starším korytom, ktoré oddeľovalo jej chotár od územia Budimíra.
Vajkovce patria do Košického kraja a okresu Košice-okolie; nejde o obec v okrese Spišská Nová Ves. Obecná stránka uvádza vzdialenosť približne 10 kilometrov od Košíc a diaľnicu D1 v západnej časti katastra. Pri plánovaní cesty je vhodné riadiť sa aktuálnou mapou a dopravným značením.
Staršie dejiny a názvy
Dejiny sídla siahajú pred jeho novovekú písomnú zmienku. Obecná historická stránka spája územie s donáciou z roku 1270 a so zemianskym majetkom Sokoľ; v dokladoch z roku 1473 sa už uvádza aj názov Waykocz. Rok 1630, často uvádzaný ako prvá písomná zmienka, sa vzťahuje na záznam o odvode, nie na najstaršie doloženie názvu. V neskorších prameňoch sa objavujú podoby Wajkowce a Vaľkovce, ktoré sa zachovali aj v miestnom pomenovaní obyvateľov ako Vaľkovčanov.
Archeologický výskum z roku 1977 na vyvýšenine nad obcou zachytil základy dvoch časovo odlišných stavieb. Staršia vežovitá kúria bola obohnaná priekopou; neskôr na tomto mieste vznikla stavba spájaná s drevenou reformovanou modlitebňou a cintorínom. Nálezy keramiky a predmetov datovaných do rôznych období, ako aj dve mince z rokov 1624 a 1627, dokladajú dlhodobé využívanie polohy. Príčina zániku kúrie nie je známa. Súvislosť s bitkou pri Rozhanovciach v roku 1312 sa uvádza iba ako možnosť, nie ako potvrdené vysvetlenie.
Reformovaný kostol
Reformovaný cirkevný zbor vo Vajkovciach je doložený od prvej polovice 17. storočia. Najprv bol dcérocirkvou Drienova; v roku 1680 sa stal samostatným matkocirkevným zborom. Staršiu drevenú modlitebňu nahradil tolerančný kostol bez veže, ktorého výstavba sa začala v roku 1801 a ktorý bol posvätený v roku 1802.
Kostol má klasicistické jadro a vežu s neoklasicistickým riešením. Pri prestavbe v roku 1901 bol zväčšený a dostal vežu, ktorá zmenila pôvodné štítové priečelie. Vnútri sa nachádza zariadenie datované do rokov 1901 a 1918. Stavba je naďalej využívaná na bohoslužby; návštevu interiéru preto treba dohodnúť s cirkevným zborom.
V obci stojí aj rímskokatolícky kostol, ktorého výstavba sa začala v roku 2001 a ktorý bol konsekrovaný v roku 2004. Ďalšou výraznou stopou miestnej minulosti je cintorín na vyvýšenom mieste nad Torysou, kde sa nachádza lokalita zaniknutej kúrie a niekdajšej kaplnky.
Obec v 18. a 19. storočí
Podľa obecnej historickej stránky mala obec v roku 1772 26 rodín a v roku 1828 už 49 domov a 322 obyvateľov. Ľudia sa živili najmä poľnohospodárstvom; medzi uvádzané vedľajšie činnosti patrilo vozenie soli a chytanie rýb. Záznamy pripomínajú aj viacjazyčné prostredie a prítomnosť reformovaných veriacich.
Požiar 29. júna 1882 zničil školu a poškodil takmer celú obec. Školu na jej mieste postavili znovu v nasledujúcom roku. V 20. storočí sa menilo dopravné spojenie aj verejné služby: autobusové napojenie na Košice cez Rozhanovce obec zaznamenáva od roku 1950, materská škola sa otvorila v roku 1952 a rímskokatolícky kostol pribudol začiatkom 21. storočia.
Miestne zvyky a každodenný život
Obecný prehľad tradícií zachytáva zvyky, ktoré boli súčasťou miestneho ročného cyklu: fašiangové pochovávanie basy, stavanie májov, dožinky či vinšovanie na Nový rok. Zimné stretnutia pri páračkách a priadkach spájali prácu s rozprávaním a spoločenským životom. Ide o zaznamenané tradície, nie o potvrdený kalendár súčasných verejných podujatí.
Medzi niekdajšie domáce činnosti patrilo pestovanie konope, spracovanie vlákna a tkanie plátna, kobercov či obrusov. Obecná kronikárska stránka spomína aj košikárstvo, prácu kováča a mletie obilia. Tieto údaje približujú hospodárske zázemie dediny, ktoré bolo úzko späté s poľnohospodárstvom a miestnymi surovinami.
Čo si vo Vajkovciach všímať
Vajkovce sú predovšetkým obcou s historickými a sakrálnymi miestami, nie východiskom doloženej značenej turistickej trasy. Pri prehliadke možno venovať pozornosť najmä týmto lokalitám a súvislostiam:
- Reformovaný kostol: tolerančná stavba z prelomu 18. a 19. storočia, prestavaná a doplnená vežou v roku 1901.
- Miesto zaniknutej kúrie: archeologická lokalita na vyvýšenine využívanej dnes ako obecný cintorín; zachované terénne stopy súvisia s opevnenou stavbou a neskoršou modlitebňou.
- Torysa a Chraštiansky jarek: prvky miestnej krajiny, ktoré pomáhajú pochopiť polohu obce a historické zmeny v okolí riečneho koryta.
Pri návšteve cintorína treba rešpektovať jeho pietny charakter. Keďže kostol slúži svojmu účelu a podrobnosti o sprístupnení sa môžu meniť, otváracie hodiny ani voľný vstup do interiéru nemožno predpokladať.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.