Štrba
Štrba je obec v okrese Poprad v Prešovskom kraji, rozprestierajúca sa na južnom úpätí Vysokých Tatier pri styku Popradskej a Liptovskej kotliny. Jej osobitosťou je rozsiahle územie s tromi miestnymi časťami: samotnou Štrbou, Tatranskou Štrbou a Štrbským Plesom. Obec je známa stredovekou históriou, zachovanými sakrálnymi pamiatkami aj železničným spojením do vysokohorského strediska.
Poloha a charakter obce
Štrba leží v podtatranskej krajine na pomedzí Spiša a Liptova. Administratívne patrí do okresu Poprad, no historicky sa spája s horným Liptovom. Jej chotár siaha od sídla v podhorí cez Tatranskú Štrbu až po vysokohorské prostredie Štrbského Plesa. Preto sa názov obce objavuje aj v názvoch miest a prírodných lokalít v okolí Tatier.
Územím obce prechádza európske rozvodie. Voda z jednej časti odteká cez rieku Váh do Čierneho mora, z druhej cez rieku Poprad do Baltského mora. Krajina sa mení od osídleného podhoria a otvorenejších plôch v okolí Štrby po lesy a horské prostredie smerom k Tatrám. Štrbské Pleso leží v území Tatranského národného parku, kde treba pri pohybe v prírode rešpektovať pravidlá ochrany prírody.
Tri miestne časti s odlišnou úlohou
Štrba je historickým jadrom obce a miestom, kde sa nachádzajú jej najstaršie sakrálne stavby. Tatranská Štrba vznikala pri železničnej stanici a postupne sa rozvinula na dôležitý dopravný bod pod Tatrami. Štrbské Pleso je vysokohorská osada a turistické stredisko pri rovnomennom plese. Hoci sa často spája najmä s Vysokými Tatrami ako turistickou destináciou, administratívne patrí k obci Štrba.
Štrbské Pleso sa vyvíjalo spolu s rozvojom tatranského cestovného ruchu. Významnú úlohu zohral Jozef Szentiványi, ktorý v 19. storočí podporil vznik osady pri jazere. Po druhej svetovej vojne bolo toto územie vyčlenené z historického chotára Štrby. Obec sa následne usilovala o jeho vrátenie a v roku 2007 sa spor o územie skončil rozhodnutím Najvyššieho súdu SR v jej prospech.
Od stredovekej zmienky po rozvoj Tatier
Štrba sa v písomných prameňoch uvádza už v roku 1280. S jej osídlením sa spája lokátor Hotta, ktorý podľa historických záznamov usadil v oblasti pastierske obyvateľstvo. V ďalších storočiach patrila obec viacerým zemianskym rodom. Obyvatelia sa živili najmä chovom dobytka, prácou v lesoch a povozníctvom; hospodársky život postupne ovplyvňovalo aj budovanie tatranských osád.
Významným zlomom bolo privedenie Košicko-bohumínskej železnice do podtatranského regiónu v 19. storočí. Železničné spojenie uľahčilo prístup k Vysokým Tatrám a vytvorilo podmienky na rozvoj Tatranskej Štrby aj Štrbského Plesa. V roku 1896 začala premávať ozubnicová železnica medzi Tatranskou Štrbou a Štrbským Plesom. Súčasná trať nadväzuje na túto tradíciu a jej podoba súvisí s prestavbou pred majstrovstvami sveta v klasickom lyžovaní v roku 1970.
Kostoly, drevenica a Šoldov
V obci sa zachovali stavby pripomínajúce jej katolícku aj evanjelickú tradíciu. Rímskokatolícky kostol svätého Ondreja pochádza z 19. storočia; jeho interiér dopĺňajú barokové a rokokové prvky vrátane oltárov a kazateľnice. Evanjelický tolerančný kostol postavili v roku 1784. Je sieňového typu a jeho pôvodná koncepcia odráža obdobie, keď evanjelici získali možnosť stavať kostoly na základe tolerančného patentu.
Obraz o staršom vidieckom živote dopĺňa zachovaná zrubová drevenica, ktorú obec uvádza ako chránenú kultúrnu pamiatku. Ďalšou významnou lokalitou je Šoldov, zaniknuté stredoveké sídlisko v chotári obce. Archeologický výskum tu odkryl pozostatky sakrálnej stavby a nálezy, ktoré pomáhajú rekonštruovať život stredovekej komunity. Šoldov je predovšetkým archeologickou lokalitou; nejde o zachovanú stredovekú obec s kompletnými stavbami.
Kultúra a miestne tradície
Folklór zostáva súčasťou kultúrneho života Štrby. Pôsobia tu súbory Štrbian, Štrbianček a Štrbän, ktoré nadväzujú na miestne piesne, tance a ľudové prejavy. Obec organizuje kultúrne a spoločenské podujatia počas roka; medzi dlhodobejšie patrí vianočná slávnosť Otváranie dverí Vianoc podtatranských. Tradície tak nie sú iba historickou témou, ale aj súčasťou miestneho komunitného života.
Doprava a návšteva
Železničná stanica Štrba sa nachádza v miestnej časti Tatranská Štrba, nie v centre pôvodnej obce. Je prestupným bodom na ozubnicovú železnicu smerujúcu na Štrbské Pleso. Toto spojenie je praktické pre cestujúcich, ktorí chcú pokračovať do tatranskej osady bez presunu autom. Aktuálne odchody a prípadné zmeny prevádzky je vhodné pred cestou overiť v platnom cestovnom poriadku.
- Na železničnú stanicu Štrba sa prichádza v Tatranskej Štrbe.
- Ozubnicová železnica spája Tatranskú Štrbu so Štrbským Plesom.
- Štrba, Tatranská Štrba a Štrbské Pleso sú miestnymi časťami jednej obce, hoci každá má odlišný charakter.
Pri plánovaní výletu je dobré rozlišovať medzi samotnou obcou Štrba a vysokohorskou osadou Štrbské Pleso. Kým v Štrbe možno spoznať historické jadro, kostoly a ľudovú kultúru, Tatranská Štrba je dôležitá najmä ako železničný uzol a Štrbské Pleso ako východisko do tatranského prostredia.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.