Stakčín
Stakčín je obec v okrese Snina v Prešovskom kraji, rozložená v doline rieky Cirochy na severovýchode Slovenska. Jej rozsiahle katastrálne územie siaha od sídla pri úpätí Bukovských vrchov až k územiu Národného parku Poloniny a vodárenskej nádrži Starina. Obec je významná historickým kaštieľom, vojnovými pamiatkami a polohou na prístupe do horského regiónu.
Poloha v doline Cirochy
Stakčín leží medzi Sninou a vodárenskou nádržou Starina, pri úpätí masívu Nastaz, ktorý je súčasťou Bukovských vrchov. Zastavaná časť obce je v nadmorskej výške približne 250 metrov. Obec spravuje územie s rozlohou približne 168 km², čo je podstatne viac, než by naznačovala veľkosť samotného sídla.
Cirocha preteká obcou a pri Humennom sa vlieva do Laborca. V Stakčíne do nej ústia napríklad Chotinka a Kolonička. Severne od obce sa na hornom toku Cirochy rozprestiera vodárenská nádrž Starina, ktorá zásobuje pitnou vodou aj obyvateľov Prešovského a Košického kraja. Jej úpravňa vody sa nachádza na území Stakčína.
Okolie obce sa mení od doliny a sídelnej krajiny po zalesnené karpatské chrbty. Časť rozsiahleho katastra zasahuje do územia Národného parku Poloniny; pri jeho južnom okraji sa dotýka aj Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat. Ochranný režim sa preto líši podľa konkrétnej lokality.
Od stredovekej osady po súčasnú obec
Najstaršia písomná zmienka o Stakčíne pochádza z roku 1317. V donačnej listine uhorského kráľa Karola Róberta sa sídlo uvádza pod názvom Zaktson a spája sa s Filipom I. Drugethom. Archeologický nález bronzovej sekerky z neskorej doby bronzovej svedčí o pohybe ľudí v širšom okolí už dávno pred stredovekým zápisom; sám osebe však nedokladá, že na mieste obce existovalo vtedy trvalé sídlo.
Rozvoj Stakčína súvisel aj s valašským osídľovaním v Karpatoch. V ďalších storočiach sa v obci striedali a vedľa seba žili komunity rôznych vierovyznaní. Z miestnych dejín sa zachovali údaje o pravoslávnych a gréckokatolíckych kňazoch, neskôr aj o rímskokatolíckych obyvateľoch a početnej židovskej komunite. Na prelome 19. a 20. storočia tu fungovala parná píla; staršie pramene spomínajú aj vodný mlyn a skláreň.
Obec zasiahli vojnové udalosti prvej aj druhej svetovej vojny. V novembri 1914 sa v okolí odohrali boje rakúsko-uhorských a ruských vojsk a Stakčín slúžil aj ako zázemie pre vojenský lazaret a zajatecký tábor. Vojnový cintorín na Panskej hore pripomína padlých z prvej svetovej vojny. V roku 1944 bola obec bombardovaná a pri ústupe nemeckých jednotiek bol zničený most cez Cirochu. Boje a následné škody si vyžiadali rozsiahlu obnovu sídla.
Kaštieľ a historický park
Jednou z najvýraznejších historických stavieb v obci je kaštieľ, ktorý dnes slúži ako kultúrny dom. Jeho najstaršie jadro pochádza z druhej polovice 18. storočia a malo rokokový charakter. V 19. storočí pribudol nový trakt s neogotickými prvkami, čím sa zmenil pôvodný pôdorys aj vzhľad stavby. Po druhej svetovej vojne sa priestory využívali na kultúrne a spoločenské účely.
Ku kaštieľu patril park, v ktorom sa nachádza aj pomník Alexandrovi Duchnovičovi. Rusínsky spisovateľ a národný buditeľ strávil časť detstva v Stakčíne. Obec uvádza v parku aj vzácne a staré dreviny, medzi nimi približne tristoročný dub letný. Areál preto spája historickú architektúru s pamäťou na osobnosti rusínskej kultúry.
Chrámy a vojnové pamiatky
Dejiny miestnych cirkevných stavieb ukazujú premeny náboženského života v obci. Murovaný gréckokatolícky chrám svätej Bohorodičky, postavený v roku 1772, sa nezachoval; po druhej svetovej vojne ho nahradil nový chrám z roku 1994. V roku 1955 dokončili murovaný pravoslávny chrám zasvätený Zostúpeniu Svätého Ducha. V obci stojí aj rímskokatolícky kostol z roku 1995.
Vojnový cintorín na Panskej hore je súčasťou obecného cintorína. Súvisí s bojmi z prvej svetovej vojny a s presunom pochovaných vojakov z pôvodného pohrebiska pri obci. V širšom katastri sa nachádzajú aj vojnové cintoríny pri bývalých sídlach, ktoré zanikli po vybudovaní Stariny. Pri návšteve týchto miest treba brať do úvahy, že sa nachádzajú v citlivom prírodnom území a prístup môže podliehať miestnym pravidlám.
Stakčín a vodárenská nádrž Starina
Výstavba Stariny zásadne zmenila krajinu severne od obce. Pre vytvorenie vodárenskej nádrže boli vysídlené a zatopené viaceré obce v povodí Cirochy; ich katastre sú dnes súčasťou rozsiahleho územia spravovaného zo Stakčína. Ich príbeh pripomínajú okrem iného vojnové cintoríny a pozostatky sakrálnych stavieb. Nádrž je predovšetkým zdrojom pitnej vody, preto ju nemožno opisovať ako bežné rekreačné kúpalisko.
Čo si všimnúť pri návšteve
Stakčín je vhodným miestom na spoznanie dejín doliny Cirochy a východiskom smerom k Poloninám. Obec samotná ponúka predovšetkým pamiatky a historické súvislosti; pri plánovaní výletov do okolia si treba vopred overiť aktuálny režim prístupu do chránených a vodárenských území.
- V centre obce si možno prezrieť kaštieľ, ktorý dnes funguje ako kultúrny dom, a priľahlý historický park.
- Vojnový cintorín na Panskej hore pripomína boje prvej svetovej vojny a patrí k miestnym historickým pamiatkam.
- Na severe sa začína územie smerujúce k Starine a Poloninám; prístup k jednotlivým lokalitám môže byť obmedzený z dôvodu ochrany prírody alebo vodárenského zdroja.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.