← Späť na zoznam

Spišská Stará Ves

Spišská Stará Ves

📍 Základné informácie Poloha: Spišská Stará Ves sa nachádza v Prešovskom kraji, v okrese Kežmarok na severe Slovenska. Rozloha: 17,53 km² Počet obyvateľov: 2 156 (k 31. 12. 2024) Nadmorská výška: 505 …

Kežmarok

Spišská Stará Ves je malé mesto v okrese Kežmarok na severe Prešovského kraja, v regióne Zamagurie. Leží v dolinách potokov Rieka a Starovinský potok, neďaleko ich sútoku s Dunajcom a slovensko-poľskej hranice. Je prirodzeným centrom okolitého regiónu a sídlom Správy Pieninského národného parku.

Poloha a charakter mesta

Mesto sa rozkladá na svahoch výbežkov Spišskej Magury v oblasti Veterného vrchu. Jeho poloha spája horské zázemie s blízkosťou Dunajca a pohraničia. Spišská Stará Ves patrí do historického regiónu Spiš a zároveň je súčasťou Zamaguria, ktorého obce sa po rozdelení hranicou nachádzajú na slovenskej aj poľskej strane.

Podľa konsolidovanej výročnej správy mesta za rok 2024 má územie rozlohu 16,67 km² a nadmorskú výšku 505 metrov. Správa za tento rok uvádza 2 162 obyvateľov. Údaj je vhodné čítať s uvedením jeho zdroja a obdobia: staršie mestské stránky uvádzajú iný, dávnejší počet obyvateľov.

K mestu bola v roku 1992 pričlenená Lysá nad Dunajcom, ktorá je dnes mestskou časťou. V jej blízkosti sa nachádza hraničný priechod do Poľska. Spišská Stará Ves tak plní úlohu nielen miestneho správneho a spoločenského centra, ale aj dôležitého bodu v cezhraničnom priestore Zamaguria.

Od stredovekej osady k mestečku

Dejiny mesta siahajú k staršej osade uvádzanej v listinách 13. storočia pod latinským názvom Antiqua Villa, teda Stará Ves. Zakladacia listina z 24. júla 1308 poverila Fridricha z Huncoviec založením dediny pri potoku Prinitz. Medzi udelenými výsadami bolo právo konať týždenné trhy a oslobodenie od mýta. V roku 1337 sa Stará Ves stala majetkom lechnického kláštora.

Obchodná poloha a trhové práva podporili rozvoj remesiel i obchodu. Kráľ Žigmund Luxemburský udelil mestu výsady v roku 1399. Význam sídla dokladajú aj stretnutia panovníkov a rokovania medzi uhorskými a poľskými predstaviteľmi v 15. storočí. Mesto však zasiahli aj vojenské konflikty: husitské vojská ho vypálili v rokoch 1431 a 1433.

Obdobie po stredovekom rozmachu prinieslo úpadok a opakované pohromy. V roku 1710 vypukol mor a o dva roky neskôr mesto takmer celé vyhorelo. Požiare sa opakovali aj v rokoch 1746 až 1760. Pri poslednom z nich zhoreli domy a vážne poškodený bol aj kostol. Tieto udalosti vysvetľujú, prečo sa v meste zachovali skôr jednotlivé historické objekty než súvislý stredoveký súbor.

Okresné sídlo Zamaguria

Po revolučných udalostiach rokov 1848 – 1849 sa Spišská Stará Ves stala sídlom Magurského okresu, ktorý spravoval zamagurské obce. Po rozhodnutí z 28. júla 1920 pripadla časť Zamaguria Poľsku a okres sa zmenšil. Jeho existencia sa skončila pri správnej reforme v roku 1960. Spišská Stará Ves si však zachovala postavenie prirodzeného centra oblasti.

Vývoj mesta ovplyvnila aj jeho poloha v pohraničí po prvej svetovej vojne, keď sa o územie Zamaguria viedol spor medzi Poľskom a Československom. Rozdelenie regiónu zasiahlo miestne väzby a zmenilo rozsah okresu. V súčasnosti mesto zabezpečuje časť služieb pre obyvateľov okolitých obcí; nachádza sa tu napríklad spojená škola s materskou školou, základnou školou a gymnáziom.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie

Najvýraznejšou historickou pamiatkou mesta je rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie. Pochádza z druhej polovice 14. storočia a pôvodne bol dvojloďovou gotickou stavbou. Jeho dnešná podoba odráža neskoršie prestavby: po poškodeniach a zrútení klenby bola loď upravená v barokovom štýle, ďalšia barokizácia sa uskutočnila v roku 1772.

Z gotickej fázy sa zachovali časti presbytéria, obvodové murivo lode, sakristia s ranogotickým oknom a viaceré portály a okná. Neskorobarokový hlavný oltár pochádza z roku 1765. V interiéri sa nachádzajú aj baroková kamenná krstiteľnica a rokoková kazateľnica z polovice 18. storočia. Zaujímavým prvkom je veža podopretá oporami, ktoré súvisia aj s múrom cintorína obklopujúceho kostol.

Medzi ďalšie sakrálne pamiatky mesta patria kaplnky z 18. storočia: Najsvätejšej Trojice, svätých Fabiána a Šebastiána a Premenenia Pána. V polovici 18. storočia vznikol aj kaštieľ Na tridsiatku, pôvodne barokovo-klasicistická stavba neskôr upravená v neoklasicistickom štýle.

Mesto ako brána k Pieninám

V Spišskej Starej Vsi sídli Správa Pieninského národného parku. V jej priestoroch sa nachádza expozícia pieninskej prírody, ktorá predstavuje tunajšie biotopy a prírodné hodnoty vrátane lesov, lúk, Dunajca a jaskyne Aksamitka. Keďže prevádzkové podmienky a otváracie hodiny sa môžu meniť, pred návštevou je vhodné overiť si ich u správcu.

Samotné mesto je zároveň vhodným východiskovým bodom na spoznávanie Zamaguria a blízkych Pienin. Treba pritom rozlišovať medzi pamiatkami priamo v Spišskej Starej Vsi a turistickými cieľmi v širšom okolí: napríklad Červený Kláštor a atrakcie pri Dunajci ležia mimo mesta. Spišská Stará Ves má význam predovšetkým ako regionálne centrum, miesto s vlastnou historickou vrstvou a zázemím pre návštevníkov pohraničnej krajiny.

Čo si v meste všimnúť

  • Gotický pôvod a barokové úpravy Kostola Nanebovzatia Panny Márie.
  • Históriu trhového mestečka, ktorú formovali obchodné výsady a poloha na starej obchodnej ceste.
  • Postavenie Spišskej Starej Vsi ako bývalého sídla Magurského okresu a súčasného centra Zamaguria.
  • Expozíciu pieninskej prírody pri Správe Pieninského národného parku.

Zdroje a ďalšie informácie

Chýba nám tu niečo? Doplníme.


    Pridaj komentár

    Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *