Sečovce
Sečovce sú mesto v okrese Trebišov v Košickom kraji, ležiace na západe Východoslovenskej nížiny pri prechode do Podslanskej pahorkatiny. Ich dejiny pripomínajú stredoveké trhové mestečko, významné regionálne centrum aj mesto ťažko zasiahnuté bojmi na konci druhej svetovej vojny. Medzi zachované historické miesta patrí rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie, starý židovský cintorín a viaceré pomníky.
Poloha a charakter mesta
Sečovce ležia v severnej časti okresu Trebišov. Mestské územie sa tiahne od pahorkatiny pri východných svahoch Slanských vrchov smerom k nive Trnávky. Stred mesta sa nachádza približne v nadmorskej výške 140 metrov. Krajina v okolí kombinuje mierne zvlnené polohy s nížinnými úsekmi pri vodných tokoch; na severozápade územia sa podľa mestských materiálov nachádzajú aj vinice.
Trnávka preteká mestom a pokračuje do susednej krajiny, kde sa vlieva do Trnavy. Jej niva má odlišný charakter než vyššie položené pahorky: vyskytujú sa tam zamokrené lúky a nivné či lužné pôdy. Väčšia časť okolia mesta sa využíva na poľnohospodárstvo. Sečovce tak tvoria prechod medzi nížinou a podhorskou krajinou, nie sídlo priamo v Slanských vrchoch.
Od pravekého osídlenia k trhovému mestečku
Archeologické nálezy z centra a okolia dokladajú osídlenie už v praveku, najmä v neolite. Najstaršia písomná zmienka z roku 1245 sa Sečoviec dotýka v opise hraníc majetkov dedín Albínov a Techna: listina uvádza, že ich územie susedilo s chotárom Sečoviec. Nejde teda o jednoduchý záznam, podľa ktorého by sa v danom roku odohrala konkrétna udalosť priamo v sídle.
Sečovce sa v stredoveku rozvinuli na zemepanské mestečko s jarmočným právom a mýtom. Od roku 1437 sa spomínajú s právom usporadúvať jarmoky; v 15. storočí sa tu konali aj zhromaždenia Zemplínskej stolice. Dejiny sídla poznačili vojenské konflikty a epidémie. V 17. storočí tu pôsobili cechy obuvníkov, kožušníkov a krajčírov, čo svedčí o remeselnej tradícii mesta. V roku 1831 sa regiónom šírila cholera a vypuklo Východoslovenské roľnícke povstanie; v Sečovciach naň odkazuje pamätník na miestnom cintoríne.
Trhová tradícia a vojnové škody
V prvej polovici 20. storočia boli Sečovce dôležitým trhovým centrom Zemplína. Konali sa tu krajinské jarmoky a obchod nadväzoval na miestnu remeselnú a poľnohospodársku výrobu. V medzivojnovom období tu žila početná židovská komunita. Starý židovský cintorín je dnes jednou z pripomienok jej niekdajšej prítomnosti.
Na konci druhej svetovej vojny sa mesto ocitlo v bojovej zóne pri Dargovskom priesmyku. Ústupové boje, ostreľovanie a ničenie infraštruktúry spôsobili rozsiahle škody; mnohé budovy a zariadenia sa po vojne už neobnovili. V roku 1948 sa Sečovce opäť stali okresným mestom, no okresné sídlo sa v roku 1960 presunulo do Trebišova. Štatút mesta získali Sečovce v roku 1962.
Kostol a ďalšie miesta v meste
Najvýraznejšou historickou sakrálnou stavbou je rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie. Pochádza z roku 1494 a jeho pôvodná gotická podoba sa v priebehu storočí menila. Prestaval sa a rozšíril, počas druhej svetovej vojny utrpel poškodenie a po vojne ho obnovili. V dnešnej trojloďovej stavbe možno nájsť zachované gotické prvky vrátane okna s kamennou kružbou a lomeného portálu. Súčasťou kostola je aj baroková kamenná Pieta z 18. storočia; pred vstupom stojí jej kópia.
Mestský priestor pripomína aj ďalšie vrstvy minulosti. Pomník Červenej armády bol odhalený v roku 1945 na mieste zničeného kostola reformovanej cirkvi. Na mestskom cintoríne sa nachádza pomník spojený s Východoslovenským roľníckym povstaním a cholerou. V mestskej časti Albínov stojí kamenný kríž z roku 1888. Medzi budovami, ktoré mesto uvádza ako umelecko-historicky zaujímavé, sú aj bývalá meštianska škola a budova niekdajšieho okresného súdu.
- Kostol Nanebovzatia Panny Márie: gotický pôvod, neskoršie prestavby a povojnová obnova.
- Starý židovský cintorín: zachované miesto späté s dejinami židovskej komunity.
- Pomníky a pamätné miesta: v centre mesta a na cintoríne pripomínajú vojnové udalosti aj cholernú epidémiu a povstanie.
Doprava a návšteva
Sečovce ležia na ceste I/19, ktorá spája mesto v smere na Košice a Michalovce. Na cestnú sieť sa napája aj cesta I/79 medzi Trebišovom a Vranovom nad Topľou. V meste je autobusová stanica a regionálne autobusové spojenia; konkrétne odchody a nadväznosti sa menia, preto je vhodné pred cestou skontrolovať aktuálny cestovný poriadok.
Pri prehliadke mesta sa oplatí rozlišovať medzi zachovanými pamiatkami a zaniknutými stavbami. Sečovský kaštieľ Molnárov, Fischerov kaštieľ aj synagóga už nestoja; mestská stránka ich uvádza ako súčasť historického vývoja, nie ako objekty prístupné návštevníkom. Informácie o otváracích hodinách či pravidelnej turistickej trase sa nepodarilo spoľahlivo potvrdiť.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.