Radošovce
Radošovce sú obec v okrese Trnava, približne 15 kilometrov severne od mesta Trnava. Ležia v údolí potoka Blava na území Trnavskej pahorkatiny; medzi ich výrazné miestne pamiatky patrí rímskokatolícky kostol sv. Anny. Obec treba odlišovať od rovnomennej obce v okrese Skalica.
Poloha a prírodné pomery
Radošovce sa rozkladajú v pahorkatinnom území západného Slovenska. Zástavba sa sústreďuje v doline Blavy, ktorá je súčasťou povodia Váhu. Obecný web uvádza nadmorskú výšku 165 metrov v strede obce a 190 metrov v najvyššom bode katastra. Odborný geografický opis oblasti spomína široké, dolinami rozčlenené chrbty a prevažne odlesnený charakter krajiny; v okolí sa uplatňuje poľnohospodárske využitie pôdy.
Blava je prirodzenou súčasťou miestneho prostredia, nie však doloženou turistickou atrakciou s osobitne vyznačenou návštevníckou trasou. Radošovce sú predovšetkým sídlom menšej vidieckej obce a ich poloha sa prakticky viaže na blízku Trnavu a susedné obce.
Najstaršie zmienky a historický vývoj
Obecný web kladie najstaršiu písomnú zmienku o Radošovciach do listiny z rokov 1208 – 1209. Pri opise hraníc darovanej zeme sa v nej uvádza osada pod podobou mena „villa Radichov“. Ďalšia listina z roku 1229 používa formu „Wradichov“. Tieto názvy dokladajú stredovekú prítomnosť sídla v regióne, hoci samy osebe nevypovedajú o jeho presnej veľkosti ani podobe.
V ďalších storočiach patrila obec k panstvám v okolí, medzi nimi k panstvu Dobrá Voda a neskôr Smolenice. Záznamy z urbárov a súpisov obyvateľov zachytávajú prevažne roľnícku komunitu a mená domácností, ktoré sa v obci vyskytovali v 16. a 17. storočí. Historická stránka obce uvádza, že miestne obyvateľstvo sa živilo najmä poľnohospodárstvom; ďalšie údaje o remeslách či podobe každodenného života treba čítať v kontexte týchto dobových súpisov.
Obecné záznamy umožňujú sledovať aj zmeny počtu obyvateľov v dlhšom časovom horizonte. V roku 1782 sa uvádza 346 obyvateľov, pri sčítaní v roku 1869 ich bolo 380 a v roku 1940 už 545. V roku 1991 sa v Radošovciach evidovalo 355 obyvateľov. Samostatnou obcou sú od 1. januára 1991, keď sa odčlenili od Jaslovských Bohuníc.
Kostol sv. Anny a miestne pamiatky
Hlavnou sakrálnou stavbou Radošoviec je rímskokatolícky kostol sv. Anny. Okrem jeho náboženskej funkcie zaujímavý je aj organ, ktorý odborný katalóg organov na Slovensku pripisuje Martinovi Šaškovi staršiemu a datuje približne do roku 1849. Katalóg zároveň zaznamenáva opravu nástroja z roku 1999. Presný rok výstavby kostola sa v dostupných zdrojoch neuvádza jednotne, preto ho nemožno bezpečne určiť.
Ďalším historickým prameňom sú zmienky o dolnom mlyne, hostincoch a obchode, ktoré obecná história spája s miestnym hospodárskym životom. Nejde však o potvrdenie, že tieto objekty sú dnes zachované alebo prístupné ako pamiatky. Pri návšteve preto dáva zmysel vnímať ich predovšetkým ako súčasť dejín obce, nie ako súčasnú turistickú ponuku.
Život v obci a praktické poznatky
Radošovce sú malá obec s obecným úradom a materskou školou. Ich blízkosť k Trnave je dôležitá pre orientáciu v regióne aj pri plánovaní cesty. Keďže obecné stránky zverejňujú rozdielne údaje o počte obyvateľov a neuvádzajú pri všetkých rovnaký referenčný dátum, aktuálny počet obyvateľov tu nie je uvedený.
- Obec patrí do okresu Trnava a Trnavského kraja.
- Leží približne 15 kilometrov severne od Trnavy, v doline potoka Blava.
- Jej samostatnosť sa datuje od 1. januára 1991.
- Miestnou sakrálnou dominantou je kostol sv. Anny s organom z 19. storočia.
Radošovce sú vhodným cieľom pre tých, ktorí sa zaujímajú o dejiny menších obcí a vidiecku krajinu v okolí Trnavy. Dostupné podklady však neposkytujú spoľahlivý opis značenej turistickej trasy, návštevníckych služieb ani pravidelnej prístupnosti kostola. Pred cestou za konkrétnou pamiatkou je preto vhodné overiť si možnosti návštevy priamo u obce alebo farnosti.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.