Rad
Rad je obec v okrese Trebišov v Košickom kraji, ležiaca na nive Latorice v južnej časti Východoslovenskej nížiny, na okraji Medzibodrožia. Miesto je zaujímavé najmä archeologickými náleziskami v pieskových dunách a stopami stredovekého osídlenia; v 17. storočí tu pôsobili minoriti a v obci stojí farský kostol postavený v roku 1822.
Poloha v nížinnej krajine Latorice
Rad sa nachádza v rovinatom až mierne zvlnenom prostredí, ktoré formovali riečne nánosy a zmeny vodných tokov. Obec leží približne 101 metrov nad morom, na severozápadnom okraji Medzibodrožia. Okolie charakterizujú niva Latorice, niekdajšie riečne ramená a pieskové duny, ktoré vystupujú z nížinnej krajiny. Odborný opis archeologickej lokality uvádza, že pôvodné jadro obce bolo obklopené mŕtvymi ramenami a pásom pieskových dún.
Riečna poloha sa premietla aj do novších dejín obce. Podľa obecnej kroniky sa v rokoch 1958 až 1964 budovala hrádza na ochranu pred povodňami. Rad tak spája sídelnú históriu s krajinou, v ktorej vodný režim a riečne procesy dlhodobo ovplyvňovali podobu okolia.
Osídlenie pred stredovekom
Chotár Radu je archeologicky významný vďaka nálezom z viacerých období. Na pieskovej dune Cselédhomok sa pri ťažbe piesku našli ľudské kosti a keramika. Záchranný výskum Archeologického ústavu SAV v rokoch 1978 a 1979 odkryl pozostatky osady zo staršej doby železnej, približne zo 7. až 6. storočia pred naším letopočtom. Nálezy naznačili remeselnú činnosť vrátane spracovania bronzu a kostí.
Ďalšie pieskové duny v chotári priniesli nálezy z rozličných období, od praveku až po včasný stredovek. Na lokalite Vereshomok bolo v 20. storočí narušené radové pohrebisko datované na prelom 11. a 12. storočia. Tieto objavy dokladajú, že priestor dnešnej obce a jej okolia ľudia využívali dávno pred tým, ako sa Rad objavil v zachovaných písomných prameňoch.
Prvá písomná zmienka a vývoj obce
Najstaršia známa písomná zmienka súvisí s listinou z roku 1319, ktorá opisuje rozsah chotára susedného Kerestúra a uvádza aj radský chotár. V historických záznamoch sa názov v 15. storočí zapisoval ako Rad alebo Raad. Obecná stránka spája pomenovanie s osobným menom Rád; túto etymológiu preto možno uviesť ako vysvetlenie zaznamenané v miestnej histórii, nie ako samostatne potvrdený archeologický fakt.
V 15. storočí bol Rad majetkovou súčasťou hradného panstva Cejkov. Vlastnili ho šľachtické rody aj miestni zemania. Záznamy o zdanení a počte domácností zachytávajú meniacu sa prosperitu sídla: v roku 1600 sa uvádza 17 obývaných poddanských domov, kostol, fara, škola a dve zemianske kúrie. Na prelome 17. a 18. storočia bola obec podľa miestneho historického prehľadu podstatne menšia. V stredoveku existovala v okolí aj osada Hrušov, ktorá neskôr zanikla.
Minoritský kláštor a archeologický výskum
Osobitnú kapitolu dejín Radu predstavuje pôsobenie minoritov, rehole patriacej k františkánskej tradícii. V 17. storočí mali v obci svoju rezidenciu a kláštorný kostol. V rokoch 2009 až 2013 archeológovia skúmali zaniknutý kostol a priľahlý cintorín v priestore dnešnej farskej záhrady. Odkryli zvyšky architektúry aj hroby; výskumníci následne porovnávali nálezy s písomnými prameňmi o násilnej smrti niektorých rehoľníkov.
Archeologický výskum je významný pre poznanie cirkevných a spoločenských dejín Zemplína v období rekatolizačných misií. Samotné miesto výskumu však nemožno automaticky považovať za verejne prístupnú archeologickú lokalitu. Pred návštevou farskej záhrady alebo záujmom o prípadnú prehliadku je vhodné overiť si podmienky priamo u miestnej farnosti.
Farský kostol
V obci sa zachoval farský kostol postavený v roku 1822, ktorý podľa informácií minoritov slúži veriacim dodnes. Farnosť mala murovaný kostol už v stredoveku, no ten pravdepodobne zanikol počas reformácie. Neskorší kláštorný kostol minoritov a dnešný farský chrám sú teda dve rozdielne historické stavby.
Kostol prešiel obnovami vrátane prác na veži, streche, fasáde a interiéri. Obnovený chrám bol slávnostne posvätený 5. novembra 2022. Miesto má aj duchovný význam spojený s pamiatkou minoritov, ktorí v 17. storočí v Rade pôsobili a zomreli násilnou smrťou. Prípadnú návštevu interiéru treba plánovať podľa aktuálneho režimu farnosti.
Čo je pre návštevníka užitočné vedieť
Rad je predovšetkým menšou obcou s historicky zaujímavým okolím, nie upraveným archeologickým areálom s potvrdenými návštevníckymi službami. Zmienky o pieskových dunách a pohrebiskách opisujú archeologické náleziská v chotári, no samy osebe nepotvrdzujú značený turistický chodník, verejný prístup ani možnosť vidieť nálezy priamo na mieste.
- Historické jadro: farský kostol z roku 1822 a lokalita zaniknutého minoritského kostola vo farskej záhrade.
- Archeológia: výskumy dokumentujú osídlenie a pohrebiská z viacerých období; časti nálezísk boli poškodené ťažbou piesku.
- Poloha: obec leží na nive Latorice v nížinnej krajine Medzibodrožia, ktorej podobu ovplyvňovali riečne ramená a povodňové pomery.
Rad osloví najmä záujemcov o miestne dejiny a archeológiu. Pri plánovaní návštevy konkrétnych historických miest je rozumné vopred kontaktovať obec alebo farnosť, keďže verejná prístupnosť archeologickej lokality a kostola nie je totožná s ich historickým významom.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.