Príslop
Príslop je malá obec v severovýchodnej časti okresu Snina v Prešovskom kraji. Leží v krajine Bukovských vrchov, v zázemí Národného parku Poloniny, a jej dejiny pripomínajú rusínske osídlenie regiónu, vojnové udalosti aj odchod obyvateľov za prácou. Medzi najvýraznejšie miestne pamiatky patrí cintorín vojakov z prvej svetovej vojny a prícestný kríž datovaný do roku 1888.
Kde leží Príslop
Obec sa nachádza na severovýchode Slovenska, v okrese Snina. Jej kataster má rozlohu približne 6,18 km² a podhorský charakter. Nadmorská výška územia sa pohybuje približne od 210 do 432 metrov; stred obce leží vo výške okolo 407 metrov. Príslop susedí s obcami Topoľa, Kolbasov a Stakčínska Roztoka.
Obec leží v krajine Bukovských vrchov, ktoré sú súčasťou Východných Karpát. Zástavba a okolité svahy patria do povodia menších miestnych vodných tokov. Hydrologickou osou územia je Príslopský potok. Pod obcou doň vteká Zajanov potok a Príslopský potok sa ďalej vlieva do Uličky, ktorá odteká smerom k rieke Uh na území Ukrajiny.
Príslop sa nachádza v oblasti Polonín. Na jeho katastrálne územie sa vzťahuje ochrana prírody spojená s Národným parkom Poloniny a jeho ochranným pásmom. Hranice jednotlivých častí ochrany a ich režim určuje aktuálna zonácia parku, preto sa pri plánovaní pohybu v prírode oplatí riadiť platnými pravidlami ochrany prírody.
Prvá písomná zmienka a dejiny obce
Príslop je písomne doložený v daňovom súpise z roku 1568. V minulosti patril k panstvu Humenné, v 17. storočí majetkovo súvisel s paulínmi z Trebišova a koncom 18. storočia prešiel pod správu komory. Od roku 1820 patril gréckokatolíckemu biskupstvu v Prešove.
Staršie záznamy zachytávajú aj vývoj počtu domácností. V roku 1715 sa v obci uvádzalo šesť obývaných a šesť opustených domácností; v rokoch 1787 a 1828 mala 23 domov. V roku 1795 sa spomína miestny mlyn. Po odchode mlynára Fediča do Uliča v druhej polovici 19. storočia mlyn postupne spustol.
Obyvatelia sa živili najmä poľnohospodárstvom, ktoré podľa obecnej histórie sťažovala menej úrodná pôda. Príležitostne pracovali v lesoch alebo odchádzali na sezónne práce. Časť ľudí emigrovala do Spojených štátov a Kanady, kde nachádzali uplatnenie napríklad v baniach, poľnohospodárstve a hutníctve. Po druhej svetovej vojne ďalší odchádzali za prácou do Čiech a neskôr do Sniny.
V rokoch 1939 až 1944 bola obec pripojená k Maďarsku. Oslobodená bola 26. októbra 1944. Počas bojov zhorela stará drevená cerkev, čo znamenalo zánik významnej časti miestnej sakrálnej architektúry. Po vojne sa menilo aj hospodárenie: do roku 1974 časť obyvateľov pracovala na vlastnej pôde, potom ju obhospodaroval Lesopoľnohospodársky závod v Uliči.
Kostoly a miestne pamiatky
Na mieste zhorenej drevenej cerkvi sa v roku 1967 začala výstavba nového gréckokatolíckeho kostola. Práce boli v roku 1970 úradne zastavené a chrám dokončili až v roku 1989. V tom istom období si v obci postavili svoj chrám aj pravoslávni veriaci. Dejiny oboch stavieb tak odrážajú prítomnosť gréckokatolíckej a pravoslávnej tradície v miestnom prostredí.
Pri gréckokatolíckom kostole sa nachádza vojnový cintorín z prvej svetovej vojny. Podľa evidencie lokality je na ňom pochovaných 81 vojakov, ktorí zahynuli v bojoch v novembri 1914. Z nich je deväť známych podľa mena; ostatní sú vedení ako neznámi. Cintorín tvorí súbor troch hromadných hrobov a je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu.
V roku 2006 sa cintorín začal obnovovať. Neskôr boli upravené hroby, osadené drevené kríže a vymenený centrálny kríž. Miesto je dôležitou pripomienkou bojov, ktoré zasiahli severovýchod Slovenska počas prvej svetovej vojny.
Ďalším miestnym historickým prvkom je prícestný kríž, ktorý obecná výročná správa označuje za najstarší zachovaný kríž v Uličskej doline. Je datovaný do roku 1888 a miestne ho nazývajú „rozpjaťa“.
Obyvateľstvo a život v obci
Príslop patrí medzi malé vidiecke obce okresu. Podľa údajov Štatistického úradu SR sprostredkovaných v obecnej štatistike malo k 31. decembru 2025 trvalý pobyt 36 obyvateľov. Výročná správa obce za rok 2022 opisuje miestnu národnostnú skladbu ako rusínsku a slovenskú a uvádza pravoslávne i gréckokatolícke vierovyznanie.
Obecná správa z roku 2022 uvádzala, že v Príslope nebola škola ani zdravotnícke zariadenie; základnú školskú dochádzku a zdravotnú starostlivosť obyvatelia riešili v okolí. Tieto údaje opisujú stav v čase vydania správy, nie nevyhnutne dnešnú ponuku služieb. Príslop preto nie je vhodné predstavovať ako obec s overeným turistickým zázemím alebo širokou občianskou vybavenosťou.
Doprava a návšteva okolia
Podľa obecnej výročnej správy z roku 2022 je Príslop cestne napojený na okolie prostredníctvom cesty II/558, ktorá sa v Stakčíne pripája na cestu I/74 v smere od Sniny. Ten istý dokument uvádza autobusové spoje SAD, no aktuálne cestovné poriadky ani ich frekvenciu z neho nemožno spoľahlivo určiť. Pred cestou verejnou dopravou si preto treba overiť aktuálne spojenie.
Príslop možno spoznávať najmä ako súčasť historickej a sídelnej krajiny okresu Snina. Pri návšteve obce sú konkrétnymi orientačnými bodmi kostoly, vojnový cintorín a prícestný kríž. Dostupné podklady nepotvrdzujú konkrétnu značenú turistickú trasu, vyhliadku ani osobitne vybudované návštevnícke služby priamo v obci; tieto možnosti preto nemožno považovať za overené.
Čo si v Príslope všimnúť
- Vojnový cintorín vojakov z prvej svetovej vojny pri gréckokatolíckom kostole.
- Prícestný kríž z roku 1888, uvádzaný ako najstarší zachovaný kríž v Uličskej doline.
- Gréckokatolícky a pravoslávny chrám, ktoré pripomínajú miestnu náboženskú tradíciu.
- Podhorskú polohu obce v krajine Bukovských vrchov a v zázemí Polonín.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.