Poruba pod Vihorlatom
Poruba pod Vihorlatom je obec v okrese Michalovce v Košickom kraji, rozložená v Podvihorlatskej pahorkatine pod južnými svahmi Vihorlatu. Jej dejiny siahajú do stredoveku, obec však pripomína aj tragické udalosti druhej svetovej vojny; prírodne je pozoruhodná polohou na rozhraní pahorkatiny a zalesnených horských svahov.
Poloha a charakter obce
Obec leží na území Zemplína, medzi Michalovcami a Sobrancami. Stred obce sa nachádza približne v nadmorskej výške 193 metrov. Katastrálne územie je rozsiahlejšie než samotné zastavané sídlo a siaha od nižšie položenej pahorkatiny až po svahy Vihorlatu. Podľa obecného plánovacieho dokumentu má výmeru približne 20,5 km².
V južnej časti katastra prevláda otvorenejšia pahorkatinná krajina, zatiaľ čo severné územie prechádza do strmších, dolinami rozčlenených svahov s listnatými lesmi. Stredom obce preteká Porubský potok; v širšom území sa uvádzajú aj vodné toky Myslina a Remetský potok. Táto poloha vytvára výrazný prechod medzi poľnohospodársky využívanou krajinou a lesnatým podhorím.
Dejiny od stredoveku
Obec sa v písomných prameňoch uvádza od roku 1418 pod názvom Nemethporuba. V roku 1425 sa objavuje pod pomenovaním Nemethwagas, neskôr sa používal názov Nemecká Poruba. Súčasné meno Poruba pod Vihorlatom obec nesie od roku 1948. Staršie miestne a historické prehľady spájajú jej založenie so zákupným právom a uvádzajú, že v roku 1427 mala 18 port, teda hospodárskych usadlostí evidovaných na daňové účely.
Obec patrila k panstvu Michalovce-Jasenov a jej obyvatelia sa živili najmä poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Historické údaje spomínajú aj prácu v lese, pálenie drevného uhlia a tesárstvo. V roku 1828 mala Poruba 88 domov a 522 obyvateľov. V školskom roku 1938/1939 tu pôsobil učiteľ Ján Nálepka, ktorý sa neskôr stal známym účastníkom protifašistického odboja.
Vojnová tragédia a obnova
Obec výrazne poznačila druhá svetová vojna. Podľa obecnej kroniky boli obyvatelia židovského pôvodu v roku 1942 deportovaní a 3. a 4. novembra 1944 bola Poruba vypálená. Kronika opisuje aj zničenie miestnej synagógy. Po oslobodení 24. novembra 1944 sa obnovovali vojnovým požiarom poškodené domy; výstavba zničených obydlí pokračovala v rokoch 1947 a 1948. Staršie historické prehľady uvádzajú, že obec bola za odbojovú činnosť vyznamenaná.
Dejiny obce preto nie sú iba chronológiou zmien názvu či počtu obyvateľov. V miestnej pamäti sa spájajú s deportáciami, vypálením sídla a povojnovou obnovou. Tieto udalosti sú dôležitou súčasťou poznania regiónu, hoci ich dnes v krajine nepripomína zachovaná synagóga – podľa kroniky boli jej zvyšné múry po požiari odstránené.
Príroda a zaujímavosť z geológie
Lesnaté severné svahy katastra sú súčasťou prostredia Vihorlatu. Náučný chodník Vihorlatskými bučinami sa začína pri južnej hranici Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat v blízkosti obce. Je to konkrétne východisko do okolitej prírody, nie však dôvod predpokladať, že každý lesný svah či miesto v katastri je voľne prístupné alebo súčasťou značenej trasy. Pred výletom sa oplatí overiť aktuálny priebeh chodníka a podmienky v chránenom území.
Poruba pod Vihorlatom má význam aj pre mineralógiu. Lokalita v jej okolí je typovým náleziskom vihorlatitu, vzácneho minerálu obsahujúceho bizmut, selén a telúr; v tej istej lokalite bol opísaný aj teluronevskit. Ide o odbornú geologickú zaujímavosť, nie o verejne prezentovanú turistickú atrakciu s potvrdeným návštevníckym prístupom.
Gréckokatolícky chrám svätého Marka
Výraznou sakrálnou stavbou obce je gréckokatolícky Chrám svätého apoštola a evanjelistu Marka. Ide o jednoloďovú klasicistickú stavbu s barokovými prvkami, pochádzajúcu z polovice 19. storočia. Má segmentovo ukončené presbytérium a vežu začlenenú do priečelia; fasádu členia lizénové rámy a okná s polkruhovým zakončením.
Po požiari chrámu v roku 1918 sa upravovala fasáda aj veža. Sakristiu k stavbe pristavali v roku 1986. Chrám slúži svojmu pôvodnému účelu a nachádza sa v južnej časti obce. Dostupné informácie nepotvrdzujú pravidelný režim prehliadok, preto je vhodné nevnímať ho ako pamiatku s garantovaným vstupom pre návštevníkov.
Doprava a návšteva
Poruba pod Vihorlatom je cestne napojená na regionálnu komunikáciu II/582 v smere Michalovce – Kaluža – Jovsa – Poruba pod Vihorlatom – Sobrance. Obsluhujú ju aj regionálne autobusové linky z Michaloviec; ich trasy zahŕňajú napríklad spojenie cez Zemplínsku šíravu alebo cez Hažín a Hnojné. Odchody a zastávky sa môžu meniť, preto si treba pred cestou skontrolovať aktuálny cestovný poriadok.
- Stred obce leží približne v nadmorskej výške 193 m.
- V okolí obce sa začína náučný chodník Vihorlatskými bučinami.
- V obci sa nachádza gréckokatolícky Chrám svätého Marka; návštevnícky režim nie je potvrdený.
Poruba pod Vihorlatom je predovšetkým živou obcou s výrazným historickým príbehom a polohou na úpätí pohoria. Pri jej návšteve sa dá spojiť poznávanie miestnych dejín s výhľadom na krajinný prechod od pahorkatiny k lesnatým svahom Vihorlatu, pričom konkrétny pohyb v prírode treba prispôsobiť značeným trasám a pravidlám ochrany územia.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.