← Späť na zoznam

Pohronská Polhora

Pohronská Polhora

📍 Základné informácie Poloha: Banskobystrický kraj, okres Brezno Rozloha: 35,77 km² Počet obyvateľov: 1 678 Nadmorská výška: 618 m n. m. Prvá písomná zmienka: 1768/1786 Charakter obce: Malá obec s boh…

Banskobystrický

Pohronská Polhora je obec v okrese Brezno, ležiaca medzi Breznom a Tisovcom v doline potoka Rohozná. Jej príbeh sa začal v roku 1786 príchodom osadníkov z Hornej Oravy; s rozvojom obce sa spája aj železiarska výroba v susednej Michalovej a železničná trať cez sedlo Zbojská.

Poloha v doline Rohoznej

Obec leží vo výbežku Breznianskej kotliny na Horehroní, približne na polceste medzi Breznom a Tisovcom. Zastavaná časť sa rozkladá v doline Rohoznej a jej okolie prechádza do lesnatejšieho, hornatejšieho územia. Nadmorská výška obce sa uvádza na úrovni 618 metrov. Do jej katastra zasahuje územie Národného parku Muránska planina; najvyšším bodom katastra je podľa obecnej stránky Fabova hoľa s výškou 1 441 metrov.

Pohronská Polhora susedí s Michalovou a jej poloha prirodzene prepája Horehronie s oblasťou Tisovca a Muránskej planiny. Meno obce sa pravdepodobne odvodzuje od Oravskej Polhory, odkiaľ prišla časť prvých obyvateľov. Prívlastok „Pohronská“ ju odlišuje od ďalších obcí s názvom Polhora.

Vznik osady a prvé zamestnania

Obec bola založená v roku 1786. Prví osadníci prišli z jedenástich osád Hornej Oravy a usadili sa na území, ktoré dovtedy tvorilo neobývaný úsek medzi Breznom a Tisovcom. Za prvú písomnú zmienku obec považuje zápis vo farskej kronike, ktorý zaznamenal piaristický kňaz Štefan Fidray. Osada spočiatku patrila pod správu mesta Brezno a samostatný notársky úrad tu vznikol až v roku 1888.

Jedným z dôvodov osídlenia bola potreba zabezpečiť cestu cez sedlo Zbojská. Obchodníci a povozníci prevážali tovar a peniaze medzi Gemerom a Zvolenom a podľa obecného historického prehľadu ich na trase ohrozovali zbojnícke prepady. V blízkosti cesty už stál halaš – murovaný hostinec a útulok pre ľudí aj zvieratá, ktorý dal postaviť magistrát Brezna v roku 1726.

Osadníci sa živili poľnohospodárstvom, chovom oviec, drevorubačstvom a povozníctvom. Význam okolitých lesov nespočíval iba v dreve: pri Michalovej sa ťažila železná ruda a drevné uhlie slúžilo ako palivo pri jej spracovaní. V Michalovej postavili vysokú pec, ktorá začala pracovať v roku 1792. Neskôr sa v Pohronskej Polhore rozvíjali aj píly a prevádzka na spracovanie kôry.

Kostol a historický cintorín

Dominantou obce je rímskokatolícky kostol sv. Michala archanjela. Jeho stavbu pripravovali od roku 1799, základný kameň položili v roku 1802 a dokončenie sa datuje do roku 1808. Kostol je jednoloďový, s polkruhovým zakončením presbytéria a vstavanou vežou; odborný opis ho zaraďuje k empírovému slohu. Vežu dokončili v roku 1835, pričom zvonica pri kostole pribudla v roku 1843. Hlavný oltár sv. Michala je neogotický a pochádza z konca 19. storočia.

Významnou pamiatkou je aj starý polhorský cintorín. Prvý cintorín zriadili v roku 1788, no pre vlhkú pôdu ho po šiestich rokoch zrušili. Súčasný starý cintorín vznikol v roku 1794 a od roku 1949 sa už na pochovávanie nepoužíva. Zachovalo sa tu viac než sto liatinových krížov, ktoré obec spája so zlievarňou v Hronci. Cintorín bol v roku 1999 vyhlásený za kultúrnu pamiatku.

  • Kostol sv. Michala archanjela: stavba z rokov 1802 – 1808, s vežou dokončenou neskôr.
  • Starý cintorín: chránené miesto s početnými liatinovými krížmi z 19. a 20. storočia.

Požiar a ďalšie skúšky obce

Dejiny Pohronskej Polhory poznačili choroby aj požiare. Obecná kronikárska história uvádza, že počas epidémie cholery v roku 1873 zomrelo 237 ľudí. Dňa 2. augusta 1942 vypukol rozsiahly požiar, pri ktorom vyhorelo 158 domov a hospodárskych stavieb. Obyvatelia prišli o obydlia a 42 rodín, ktoré zostali bez prístrešia, sa podľa obecného záznamu presťahovalo do Ploského.

Železnica cez sedlo Zbojská

Výraznú zmenu prinieslo napojenie obce na železnicu. Trať smerom z Brezna dosiahla Polhoru v roku 1895 a pokračovanie do Tisovca bolo sprevádzkované v roku 1896. Ozubnicový úsek cez sedlo Zbojská vznikol predovšetkým v súvislosti s potrebami priemyslu a náročným horským terénom. Jeho technické objekty a traťové teleso dokumentujú dôležitú etapu vývoja železníc v regióne. Trať Tisovec – Pohronská Polhora je národnou kultúrnou pamiatkou.

Historická železnica je jedným z najvýraznejších technických prvkov spojených s obcou. Organizácia, ktorá sa venuje zubačke, ponúka príležitostné turistické jazdy; ich termíny a aktuálnu prevádzku si treba overiť pred cestou. Článok preto neuvádza pevný cestovný poriadok ani pravidelnú dostupnosť spojov.

Čo si v obci všimnúť

Pri návšteve sa dá spojiť prechádzka obcou s poznávaním jej sakrálnych a technických dejín. Zaujímavé sú najmä rozdielne vrstvy miestnej minulosti: osídlenie z konca 18. storočia, železiarsky a drevársky rozvoj, cintorínske umelecké remeslo aj železnica vedúca cez horské sedlo. Pri pohybe v okolí obce treba rátať s tým, že časť katastra zasahuje do chráneného územia Muránskej planiny a rešpektovať pravidlá ochrany prírody.

  • Východiskový geografický údaj: nadmorská výška obce 618 m.
  • Historické jadro poznávania: kostol sv. Michala a starý cintorín.
  • Technická zaujímavosť: ozubnicová železnica smerom na Tisovec cez Zbojskú.

Zdroje a ďalšie informácie

Chýba nám tu niečo? Doplníme.


    Pridaj komentár

    Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *