← Späť na zoznam

Osturna

Osturna

📍 Základné informácie Poloha: Osturňa je rázovitá zamagurská obec ležiaca na severe Slovenska v okrese Kežmarok v Prešovskom kraji. Rozloha: 41,28 km² Počet obyvateľov: 277 (k 31. 12. 2024) Nadmorská …

Kežmarok Prešovský / Kežmarok

Osturňa je obec v okrese Kežmarok, rozložená v doline Osturnianskeho potoka na severných svahoch Spišskej Magury pri hranici s Poľskom. Je známa zachovanou reťazovou zástavbou zrubových usadlostí, pre ktorú bola v roku 1979 vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Súčasťou jej okolitej krajiny sú aj chránené prírodné územia Veľkého osturnianskeho jazera a Malých osturnianskych jazier.

Poloha a charakter obce

Osturňa leží v Osturnianskej brázde v Zamagurí, na severozápadnej strane Spišskej Magury. Obec sa tiahne údolím potoka približne deväť kilometrov a jej usadlosti sa prispôsobujú členitému terénu. Nejde teda o sídlo sústredené okolo jedného námestia: jednotlivé časti sa rozvíjali pozdĺž údolia a cesty.

Táto poloha pri poľskej hranici a v horskom prostredí ovplyvnila podobu krajiny aj spôsob života. Pamiatkový úrad charakterizuje Osturňu ako horalskú pastiersko-roľnícku obec, ktorej historické hospodárenie zahŕňalo pastierstvo, drevorubačstvo a poľnohospodárstvo. V širšom kultúrnom prostredí Zamaguria sa obec spája s rusínskym a goralským osídlením; jazykové a etnické pomery regiónu sa v čase vyvíjali a nemožno ich zjednodušiť na jediný pôvod všetkých obyvateľov.

Od osady pri nedeckom panstve k obci

Osturňa sa v písomných prameňoch uvádza od roku 1590 ako osada patriaca k nedeckému panstvu. Jej vznik a rozvoj súviseli so šoltýskou kolonizáciou a valašským právom, ktoré sa využívalo pri osídľovaní horských a podhorských oblastí. Podľa dostupných historických podkladov sa na kolonizácii podieľal majiteľ panstva Juraj Horváth z Plavča, uvádzaný aj v súvislosti s rodom Paločayovcov.

Prvých obyvateľov nemožno spoľahlivo určiť podľa zachovaných mien. Historická správa k územnému plánu upozorňuje, že sídlo mohli osídľovať ľudia rôzneho pôvodu a že skladba obyvateľstva bola zmiešaná. Pastierske hospodárenie a usporiadanie pôdy však zanechali v obci viditeľnú stopu: dlhé, úzke parcely nazývané zárubky prechádzajú naprieč katastrom a nadväzujú na jednotlivé usadlosti.

Po vzniku Československa sa o Zamagurie viedol územný spor s Poľskom. Podľa obecného územnoplánovacieho dokumentu Osturňa po rozhodnutí v roku 1920 zostala v Československu, zatiaľ čo hranica Poľska sa priblížila k jej chotáru. V roku 1979 získala obec ochranu ako pamiatková rezervácia ľudovej architektúry.

Pamiatková rezervácia a zrubové usadlosti

Pamiatková rezervácia pozostáva z troch zachovaných častí: dolného konca, stredu a horného konca obce. Domy a hospodárske stavby stoja prevažne v nepravidelnom rade pozdĺž cesty; ich poloha na severnej alebo južnej strane údolia závisí od miestneho terénu. Jednotlivé dvory tak tvoria čitateľnú súčasť historickej sídelnej štruktúry, nie samostatne vystavený súbor prenesených stavieb.

Typické sú zrubové obytné domy spojené s hospodárskymi objektmi. Zachované stavby pochádzajú najmä z druhej polovice 19. a prvej polovice 20. storočia. Ich usporiadanie a parcela ukazujú, ako sa bývanie prepájalo s hospodárením. Ochrana sa preto netýka iba vzhľadu jednotlivých domov, ale aj ich vzťahu k dvorom, pozemkom a okolitej krajine.

V decembri 2022 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o vyhlásení ochranného pásma pamiatkovej rezervácie a národných kultúrnych pamiatok v obci. Pásmo zahŕňa aj časti zástavby mimo rezervácie a rozsiahlejšie nezastavané územie. Jeho cieľom je chrániť historické členenie krajiny, zárubkové parcely a prostredie, z ktorého sa pamiatková rezervácia vníma.

Kostol svätého Michala Archanjela

Výraznou stavbou obce je gréckokatolícky kostol svätého Michala Archanjela. Podľa údajov Ústredného portálu verejnej správy bol postavený v roku 1796 v klasicistickom slohu a neskôr upravovaný v rokoch 1937 a 1947. V interiéri sa zachovala rokoková kazateľnica z 18. storočia. Kostol pripomína dlhú prítomnosť gréckokatolíckej cirkevnej tradície v Osturni.

Osturnianske jazerá a chránená príroda

V katastri obce sa nachádzajú dve prírodné rezervácie späté s osturnianskymi jazerami. Veľké osturnianske jazero je chránené od roku 1984 a časť územia je súčasťou európskej sústavy Natura 2000. Malé osturnianske jazerá ležia severozápadne od obce, v blízkosti hranice s Poľskom. Ich prostredie tvoria mokraďové a rašeliniskové biotopy; jazerá nemajú súvislú vodnú hladinu a ich vodný režim je odlišný od bežných hlbších jazier.

Pri návšteve treba rešpektovať, že ide o chránené územia, nie o kúpaliská ani voľne využívané rekreačné plochy. Ochrana sa vzťahuje na citlivé prírodné prostredie a na vzácne druhy rastlín. Konkrétne možnosti pohybu v okolí jazier je vhodné overiť podľa aktuálneho režimu ochrany a miestneho značenia.

Čo si v Osturni všímať

Pri prechode obcou vynikne najmä prepojenie zástavby s krajinou. Namiesto jedného dominantného historického centra sa pozornosť rozkladá medzi jednotlivé časti dediny, obytné domy, hospodárske dvory a dlhé parcely stúpajúce od údolia do svahov. Práve zachovanie tejto štruktúry odlišuje Osturňu od skanzenu: historické domy sú súčasťou živej obce.

  • Pamiatková rezervácia má tri časti: dolný koniec, stred a horný koniec.
  • V obci sa zachovala reťazová zástavba zrubových domov a hospodárskych stavieb.
  • Historické zárubkové parcely dokladajú pôvodné delenie a využívanie pôdy.
  • V okolí sa nachádzajú prírodné rezervácie Veľké osturnianske jazero a Malé osturnianske jazerá.

Osturňa je preto zaujímavá nielen jednotlivými stavbami, ale aj celkovým obrazom horskej dediny, v ktorom sú architektúra, parcela a prírodné prostredie navzájom úzko späté.

Zdroje a ďalšie informácie

Chýba nám tu niečo? Doplníme.


    Pridaj komentár

    Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *