Olováry
Olováry sú obec v okrese Veľký Krtíš v Banskobystrickom kraji, približne 15 kilometrov juhovýchodne od Veľkého Krtíša. Ležia v Ipeľskej kotline, v oblasti Novohradu neďaleko slovensko-maďarskej hranice. K miestnym zaujímavostiam patrí rímskokatolícky Kostol svätej Alžbety a bohatá, hoci v starších obdobiach len útržkovito doložená história.
Poloha a charakter obce
Olováry sa nachádzajú v južnej časti Slovenska. Obecný web ich opisuje ako sídlo v menšej doline, pričom najbližším veľkým vodným tokom je Ipeľ, ktorý tvorí časť štátnej hranice s Maďarskom. Ipeľská kotlina a okolité zvlnené územie vytvárajú krajinný rámec obce; presné údaje o nadmorskej výške či rozlohe katastra sa v použitých zdrojoch nepodarilo spoľahlivo zosúladiť.
Olováry sú malou obcou. Podľa štatistických údajov prevzatých z evidencie Štatistického úradu SR mala obec na konci roka 2024 257 obyvateľov. Toto číslo vyjadruje evidovaný stav k danému dátumu, nie aktuálny počet ľudí prítomných v obci.
Dejiny a najstaršie zmienky
Pri datovaní prvého písomného dokladu treba rozlišovať medzi tradovaným údajom a historickým prameňom. Obecná stránka uvádza listinu z roku 1245, no odborný prehľad dejín okresu Veľký Krtíš upozorňuje, že listina z tohto roku sa vzťahuje na iné sídlo s podobným názvom. Za najstaršiu doloženú zmienku o tunajších Olovároch preto tento prehľad považuje rok 1266, keď sa v listine objavuje názov Olwar.
V ďalších stredovekých záznamoch sa názov obce zapisoval v rozličných podobách. Listina z roku 1266 spomína aj miestne vodné toky a majetkové pomery. Neskoršie doklady zaznamenávajú obec a jej okolie v súvislosti s vlastníckymi zmenami; v 15. storočí sa objavuje aj pomenovanie Kysolwar. Takéto záznamy svedčia o dlhom vývoji sídla, nie však o nepretržitom zachovaní všetkých jeho častí či hraníc.
Olováry ležali v historickom Novohrade a ich dejiny sa vyvíjali v širšom pohraničnom priestore. Obecná história spája miestne vlastnícke pomery s rodmi Balassiovcov a ďalšími šľachtickými rodinami. Historické pramene spomínajú aj vinohrady v okolí: v 19. storočí bolo pestovanie viniča súčasťou miestneho hospodárstva.
Kostol svätej Alžbety
Najvýraznejšou historickou stavbou obce je rímskokatolícky Kostol svätej Alžbety. Súpis lokalít Ústredného portálu verejnej správy uvádza, že dnešný kostol vznikol v rokoch 1881 až 1883 na mieste staršej sakrálnej stavby. Ide o dôležitý údaj pre pochopenie vývoja miestnej farnosti: na tom istom mieste sa podľa cirkevnej vizitácie z roku 1731 mal nachádzať kostol už v roku 1076. Tento starší dátum je však sprostredkovaným záznamom, a preto ho nemožno zamieňať za priamy doklad o zachovanej stavbe z 11. storočia.
V obci stojí aj fara, ktorá sa v miestnych historických materiáloch spomína v súvislosti s vývojom školy. Podľa obecnej stránky sa školské vyučovanie v Olovároch spomína už v 18. storočí. Po zániku miestnej školy bola 1. septembra 1994 znovu otvorená Základná škola svätej Alžbety s vyučovacím jazykom maďarským.
Hrad Óvár: miestna tradícia a neistota
Obecná história spája názov Óvár s predpokladaným menším hradom alebo strážnou pevnosťou na vrchu v okolí. Podľa tejto predstavy mohla stavba súvisieť s dohľadom nad krajinou a hradom Modrý Kameň. Zachované stredoveké písomné pramene však existenciu hradu priamo nepotvrdzujú. Je preto presnejšie hovoriť o miestnej historickej tradícii a hypotéze než o bezpečne doloženej hradnej zrúcanine.
Čo v obci a jej dejinách neprehliadnuť
Olováry sú zaujímavé najmä pre návštevníkov, ktorí sa zaujímajú o dejiny Novohradu, historické názvy sídiel a vývoj života v pohraničných obciach. K doloženým tematickým bodom patria:
- Kostol svätej Alžbety, postavený v rokoch 1881 až 1883 na mieste staršieho kostola.
- Historické podoby názvu Olwar, Óvár a ďalšie zápisy zachytené v listinách a miestnych dejinách.
- Vinohradnícka minulosť, ktorú uvádzajú historické opisy obce.
- Školská tradícia a znovuotvorenie školy svätej Alžbety v roku 1994.
Konkrétnu značenú turistickú trasu, vyhliadkový bod ani návštevnícke hodiny kostola sa z použitých zdrojov nepodarilo overiť. Pri plánovaní návštevy je preto vhodné preveriť prístupnosť sakrálnych objektov priamo u obce alebo miestnej farnosti.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.