← Späť na zoznam

Olováry

Olováry

📍 Základné informácie Poloha: Banskobystrický kraj, okres Veľký Krtíš, Slovensko Rozloha: 18,62 km² Počet obyvateľov: 257 (k 31. 12. 2024) Nadmorská výška: 190 m n. m. Prvá písomná zmienka: 1245 Chara…

Banskobystrický

Olováry sú obec v okrese Veľký Krtíš v Banskobystrickom kraji, približne 15 kilometrov juhovýchodne od Veľkého Krtíša. Ležia v Ipeľskej kotline, v oblasti Novohradu neďaleko slovensko-maďarskej hranice. K miestnym zaujímavostiam patrí rímskokatolícky Kostol svätej Alžbety a bohatá, hoci v starších obdobiach len útržkovito doložená história.

Poloha a charakter obce

Olováry sa nachádzajú v južnej časti Slovenska. Obecný web ich opisuje ako sídlo v menšej doline, pričom najbližším veľkým vodným tokom je Ipeľ, ktorý tvorí časť štátnej hranice s Maďarskom. Ipeľská kotlina a okolité zvlnené územie vytvárajú krajinný rámec obce; presné údaje o nadmorskej výške či rozlohe katastra sa v použitých zdrojoch nepodarilo spoľahlivo zosúladiť.

Olováry sú malou obcou. Podľa štatistických údajov prevzatých z evidencie Štatistického úradu SR mala obec na konci roka 2024 257 obyvateľov. Toto číslo vyjadruje evidovaný stav k danému dátumu, nie aktuálny počet ľudí prítomných v obci.

Dejiny a najstaršie zmienky

Pri datovaní prvého písomného dokladu treba rozlišovať medzi tradovaným údajom a historickým prameňom. Obecná stránka uvádza listinu z roku 1245, no odborný prehľad dejín okresu Veľký Krtíš upozorňuje, že listina z tohto roku sa vzťahuje na iné sídlo s podobným názvom. Za najstaršiu doloženú zmienku o tunajších Olovároch preto tento prehľad považuje rok 1266, keď sa v listine objavuje názov Olwar.

V ďalších stredovekých záznamoch sa názov obce zapisoval v rozličných podobách. Listina z roku 1266 spomína aj miestne vodné toky a majetkové pomery. Neskoršie doklady zaznamenávajú obec a jej okolie v súvislosti s vlastníckymi zmenami; v 15. storočí sa objavuje aj pomenovanie Kysolwar. Takéto záznamy svedčia o dlhom vývoji sídla, nie však o nepretržitom zachovaní všetkých jeho častí či hraníc.

Olováry ležali v historickom Novohrade a ich dejiny sa vyvíjali v širšom pohraničnom priestore. Obecná história spája miestne vlastnícke pomery s rodmi Balassiovcov a ďalšími šľachtickými rodinami. Historické pramene spomínajú aj vinohrady v okolí: v 19. storočí bolo pestovanie viniča súčasťou miestneho hospodárstva.

Kostol svätej Alžbety

Najvýraznejšou historickou stavbou obce je rímskokatolícky Kostol svätej Alžbety. Súpis lokalít Ústredného portálu verejnej správy uvádza, že dnešný kostol vznikol v rokoch 1881 až 1883 na mieste staršej sakrálnej stavby. Ide o dôležitý údaj pre pochopenie vývoja miestnej farnosti: na tom istom mieste sa podľa cirkevnej vizitácie z roku 1731 mal nachádzať kostol už v roku 1076. Tento starší dátum je však sprostredkovaným záznamom, a preto ho nemožno zamieňať za priamy doklad o zachovanej stavbe z 11. storočia.

V obci stojí aj fara, ktorá sa v miestnych historických materiáloch spomína v súvislosti s vývojom školy. Podľa obecnej stránky sa školské vyučovanie v Olovároch spomína už v 18. storočí. Po zániku miestnej školy bola 1. septembra 1994 znovu otvorená Základná škola svätej Alžbety s vyučovacím jazykom maďarským.

Hrad Óvár: miestna tradícia a neistota

Obecná história spája názov Óvár s predpokladaným menším hradom alebo strážnou pevnosťou na vrchu v okolí. Podľa tejto predstavy mohla stavba súvisieť s dohľadom nad krajinou a hradom Modrý Kameň. Zachované stredoveké písomné pramene však existenciu hradu priamo nepotvrdzujú. Je preto presnejšie hovoriť o miestnej historickej tradícii a hypotéze než o bezpečne doloženej hradnej zrúcanine.

Čo v obci a jej dejinách neprehliadnuť

Olováry sú zaujímavé najmä pre návštevníkov, ktorí sa zaujímajú o dejiny Novohradu, historické názvy sídiel a vývoj života v pohraničných obciach. K doloženým tematickým bodom patria:

  • Kostol svätej Alžbety, postavený v rokoch 1881 až 1883 na mieste staršieho kostola.
  • Historické podoby názvu Olwar, Óvár a ďalšie zápisy zachytené v listinách a miestnych dejinách.
  • Vinohradnícka minulosť, ktorú uvádzajú historické opisy obce.
  • Školská tradícia a znovuotvorenie školy svätej Alžbety v roku 1994.

Konkrétnu značenú turistickú trasu, vyhliadkový bod ani návštevnícke hodiny kostola sa z použitých zdrojov nepodarilo overiť. Pri plánovaní návštevy je preto vhodné preveriť prístupnosť sakrálnych objektov priamo u obce alebo miestnej farnosti.

Zdroje a ďalšie informácie

Chýba nám tu niečo? Doplníme.


    Pridaj komentár

    Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *