← Späť na zoznam

Mestská časť Prešov – Zlatá Baňa

Mestská časť Prešov – Zlatá Baňa

📍 Základné informácie Poloha: Prešovský kraj, okres Prešov, Slovensko Nadmorská výška: 266 m n. m. Prvá písomná zmienka: 1673 Charakter obce: Mestská časť mesta Prešov, historická banská oblasť Histór…

Košický Košický / Prešov

Zlatá Baňa je samostatná obec v okrese Prešov, ležiaca v severnej časti Slanských vrchov, neďaleko mesta Prešov. Jej dejiny spájajú banícke pokusy o ťažbu zlata a ďalších surovín s lesníctvom a významným vodným dielom – Klauzúrou, ktorá slúžila na plavenie dreva do Solivaru. Obec sa zapísala aj do dejín Slovenského národného povstania: v septembri 1944 ju vypálili nemecké vojská.

Kde leží Zlatá Baňa

Obec sa nachádza na západnom úpätí Slanských vrchov, v členitom údolí pri sútoku potokov Delňa, Jozefka a Rakuvpotok. Jej okolie tvorí najmä lesnatá podhorská krajina. V katastri leží aj vrch Šimonka, ktorý dosahuje výšku 1 092 metrov a patrí k najvyšším vrcholom pohoria. Zlatá Baňa je preto prirodzeným východiskovým miestom na spoznávanie severnej časti Slanských vrchov.

Názov obce odkazuje na banícku minulosť, no Zlatá Baňa nie je mestskou časťou Prešova ani lokalitou Soľná Baňa. Ide o samostatnú obec v Prešovskom kraji; Soľná Baňa a historický soľný závod Solivar sú iné lokality. Zámena vzniká aj preto, že oba názvy súvisia s ťažbou a spracovaním nerastných surovín.

Banícke začiatky a vývoj obce

Písomné pramene spájajú miestne bane s rokom 1550. Osídlenie vznikalo v chotári susedného Lesíčka a samostatnou obcou sa Zlatá Baňa stala v polovici 19. storočia. Miestne názvy sa v minulosti menili; medzi doloženými podobami sa uvádzajú Zlatý potok a Aranybánya.

Ťažobné pokusy sa zameriavali na zlato, no podľa obecných historických údajov nepriniesli očakávaný výsledok. Neskôr sa tu ťažila hlina využívaná na výrobu kachieľ a pokračovala aj banícka činnosť spojená s antimónom. V katastri sa ťažil tiež drahý opál. Tieto informácie opisujú širšie banícke zázemie obce; jednotlivé ložiská a štôlne však neznamenajú, že všetky miesta sú dnes prístupné návštevníkom.

Klauzúra a doprava dreva do Solivaru

Najvýraznejšou technickou pamiatkou obce je Klauzúra – pozostatok priehradného múru a vodnej nádrže. Vodné dielo vybudovali v rokoch 1819 až 1821. Zachytávalo vodu potrebnú na splavovanie dreva z lesov Slanských vrchov smerom do soľného závodu v Solivare. Systém tvoril súčasť rozsiahlejšej vodnej dopravnej cesty, ktorá viedla zo Zlatej Bane vlastnou trasou do Solivaru.

Plavenie dreva neskôr nahradila lesná železnica. Podľa údajov obce bola uvedená do prevádzky v roku 1917 a slúžila do polovice 20. storočia. Z pôvodného vodného systému sa zachovalo len torzo priehradného múru, ktoré pripomína technické riešenie dopravy dreva v horskom teréne. V obci sa nachádza aj informačná tabuľa venovaná plavebnému kanálu.

Zlatá Baňa počas druhej svetovej vojny

Počas druhej svetovej vojny pôsobili v okolí partizánske skupiny a obyvatelia pomáhali partizánom z oddielu Čapajev. Dňa 8. septembra 1944 nemecké vojská obec vypálili; podľa obecného historického prehľadu pri udalosti zastrelili dvoch obyvateľov. Táto tragédia patrí k najdôležitejším udalostiam novodobých dejín Zlatej Bane.

Na vypálenie obce a vojnové utrpenie spomína pamätník s názvom Útek z horiacej obce, ktorý stojí v obci. Historické materiály uvádzajú ako autora pôvodného diela sochára Františka Gibalu. Pamätník je miestom pietnej spomienky a pripomína aj pomoc obyvateľov partizánskemu hnutiu.

Čo nájdete v obci a jej okolí

Zlatá Baňa je zaujímavá najmä pre návštevníkov, ktorí sa zaujímajú o banícku a lesnícku históriu alebo chcú spoznávať Slanské vrchy. Medzi doložené zaujímavosti obce a jej širšieho okolia patria:

  • Klauzúra – zachovaný zvyšok vodného diela na plavenie dreva do Solivaru.
  • Pamätník Útek z horiacej obce – pripomienka vypálenia obce v septembri 1944.
  • Šimonka – výrazný vrchol Slanských vrchov v katastrálnom území obce.
  • Slovenské opálové bane – banícka lokalita medzi Zlatou Baňou a Červenicou; nejde o pamiatku v centre obce.
  • Bodoň – lokalita stredovekého hrádku evidovaná v územnoplánovacích podkladoch obce.

Pri plánovaní výletu je vhodné rozlišovať medzi obcou a jednotlivými lokalitami v jej rozsiahlom katastri. Opálové bane, vrcholové partie Šimonky ani Bodoň sa nenachádzajú priamo v zastavanom jadre. Prístupnosť konkrétnych štôlní a turistických trás sa môže líšiť, preto si návštevník má pred cestou overiť aktuálne podmienky u správcu lokality alebo v oficiálnych turistických informáciách.

Obec s baníckou a lesníckou stopou

Zlatá Baňa nie je iba miestom s názvom pripomínajúcim zlato. Jej identitu formovali rôzne etapy využívania horskej krajiny: banícke pokusy, ťažba surovín, výroba kachieľ, lesné hospodárstvo a doprava dreva do Solivaru. Klauzúra predstavuje najzreteľnejší pozostatok tejto hospodárskej minulosti, zatiaľ čo pamätník v obci uchováva spomienku na vojnové udalosti roku 1944. Vďaka polohe pri Slanských vrchoch sa historické miesta prirodzene prepájajú s poznávaním okolitej krajiny.

Zdroje a ďalšie informácie

Chýba nám tu niečo? Doplníme.


    Pridaj komentár

    Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *