Mestská časť Prešov – Hanušovce nad Topľou
Hanušovce nad Topľou sú samostatné mesto v okrese Vranov nad Topľou v Prešovskom kraji, nie mestská časť Prešova. Ležia v údolí rieky Topľa na rozhraní historického Šariša a krajiny smerom k Zemplínu. Ich význam spočíva v súbore historických stavieb a železničných viaduktov, ktoré pripomínajú vývoj mesta od stredovekého mestečka po dôležitý dopravný bod 20. storočia.
Poloha v údolí Tople
Mesto sa rozkladá v severovýchodnej časti Slovenska pri rieke Topľa. Jeho územie patrí do geomorfologického celku Beskydské predhorie, konkrétne do Hanušovskej pahorkatiny; na juhozápadnom okraji zasahuje do katastra výbežok Slanských vrchov. Údolie rieky a priľahlé pahorky vytvárajú prechod medzi otvorenejšou nížinnou krajinou a vrchovinovým reliéfom.
Územie odvodňuje Topľa a jej miestne prítoky, medzi ktoré patria Medziansky, Hanušovský a Hrabovec či Hlibovec. Mestské údaje uvádzajú rozpätie nadmorských výšok od približne 158 metrov pri Tople po 455 metrov v polohe pod Stavencom na úpätí Slanských vrchov. Krajina v okolí mesta je preto rozmanitejšia, než naznačuje samotné riečne údolie.
Od stredovekej osady k mestečku
Najstaršia písomná zmienka o Hanušovciach pochádza z roku 1332, keď sa sídlo uvádza ako villa Hanusfalva. Názov sa zvykne spájať s menom Hanus, ktorý mal byť prvým šoltýsom a v roku 1333 sa spomína ako richtár. Mestská história uvádza aj možnú súvislosť názvu s johanitmi, no jeho pôvod nie je úplne jednoznačný. Územie historicky patrilo k Šarišu.
Koncom 16. storočia sa Hanušovce radili medzi stredne veľké mestečká. Miestni obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu a remeslám, napríklad kováčstvu a obuvníctvu. Trhový život dokladajú výročné jarmoky: pôvodne sa konali tri, od roku 1635 pribudli ďalšie tri. Významným dokladom miestnej vzdelanosti bolo humanistické gymnázium, ktoré pôsobilo v rokoch 1630 až 1717.
V 17. a 18. storočí zasiahli región protihabsburské povstania. V roku 1831 sa Hanušovce nevyhli cholerovej epidémii, ktorá patrila k okolnostiam roľníckeho povstania. V druhej polovici 19. storočia tu sídlil obvod Topľanského slúžnovského úradu. Na začiatku 20. storočia mali Hanušovce charakter menšieho šarišského mestečka s rozvinutými trhmi a viacerými cirkevnými školami.
Historické jadro a pamiatky
V centre mesta sa nachádza pamiatková zóna, ktorej hodnotu netvoria iba jednotlivé budovy, ale aj ich vzájomné priestorové vzťahy. Jej dominantami sú rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie so samostatnou zvonicou a dva kaštiele s odlišným pôvodom a architektúrou.
Renesančný kaštieľ, známy aj ako Malý kaštieľ, pochádza z roku 1564 a spája sa s rodom Šóšovcov. Veľký kaštieľ je baroková stavba z prvej polovice 18. storočia; jeho súčasťou je park. V meste sa nachádza aj evanjelický kostol z roku 1783. Pamiatková zóna zahŕňa okrem architektúry aj archeologicky významné územie, kde nálezy dokladajú staršie stavebné fázy a vývoj historickej zástavby.
- Kostol Nanebovzatia Panny Márie a zvonica: sakrálny areál v historickom jadre.
- Malý kaštieľ: renesančná stavba datovaná rokom 1564.
- Veľký kaštieľ a park: barokový areál z prvej polovice 18. storočia.
- Evanjelický kostol: pamiatka z roku 1783 mimo pamiatkovej zóny.
Železničné viadukty a vojnové dejiny
Hanušovce sú známe aj súborom štyroch železničných viaduktov: Bystrianskeho, Hanušovského, Hrabovského a Pavlovského. Sú súčasťou trate Prešov – Strážske a preklenujú údolia v približne päťkilometrovom úseku mesta a jeho okolia. Podľa Krajského pamiatkového úradu dosahuje ich spoločná dĺžka 946,92 metra. Nejde teda o jediný most v centre, ale o súbor technických stavieb rozložených pozdĺž trate.
Železničný úsek bol odovzdaný do užívania v septembri 1943. Jeho výstavba priniesla prácu, no súvisela aj s núteným nasadením a pracovnými útvarmi v okolí. V auguste 1944 partizáni poškodili najdlhší viadukt v meste a v roku 1945 ho ustupujúca nemecká armáda zničila. Obnovený bol v roku 1947. Tieto udalosti sú súčasťou širšieho príbehu vojnového obdobia, ktoré poznačilo aj miestnu židovskú komunitu a civilné obyvateľstvo.
Múzeum a archeopark
Barokový kaštieľ slúži ako sídlo múzejnej expozície a v jeho okolí sa nachádza archeopark. Návštevníkom približuje archeológiu a každodenný život v minulosti prostredníctvom nálezov, rekonštrukcií a vonkajších ukážok. Rozsah sprístupnených častí sa môže meniť podľa rekonštrukčných prác a aktuálnej prevádzky.
Podľa zverejneného oznamu Krajského múzea v Prešove je interiér kaštieľa pre kompletnú rekonštrukciu predbežne uzatvorený do konca roka 2027; archeologická expozícia a archeopark zostávajú otvorené. Pred návštevou je preto vhodné overiť si aktuálne možnosti vstupu a otváracie hodiny priamo u múzea.
Čo si všímať pri návšteve
Pri spoznávaní Hanušoviec sa oplatí vnímať pamiatky ako prepojený celok: historické jadro s kostolom a kaštieľmi dopĺňa technické dedičstvo železnice. Viadukty sa nachádzajú v meste aj v jeho okolí, preto ich návštevu nemožno stotožňovať s krátkou prechádzkou iba po centre. Pri pohybe v ich blízkosti treba rešpektovať železničnú trať a nevstupovať do koľajiska ani na neprístupné časti mostov.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.