Ľubovec
Ľubovec je obec v okrese Prešov, ktorá leží na južnom okraji Šarišskej vrchoviny pri riečke Svinke. Jej súčasťou sú aj Ruské Pekľany, kedysi samostatná obec s kaštieľom Pillerovcov a rodiskom blahoslaveného biskupa Pavla Petra Gojdiča.
Poloha a prírodné pomery
Obec sa nachádza v Prešovskom kraji, v tradičnom regióne Šariš. Jej chotár má podľa údajov samosprávy rozlohu približne 1 548 hektárov a Ľubovec leží v nadmorskej výške okolo 320 metrov. Krajina má mierne členitý vrchovinný povrch; pretínajú ju doliny miestnych tokov, ktoré podľa obecného opisu miestami nadobúdajú kaňonovitý charakter.
V okolí sa striedajú lúky, poľnohospodárska pôda a lesné porasty. V lesoch rastú najmä duby a buky. Svinka a jej okolie dotvárajú prírodný rámec obce; samospráva spomína v blízkosti toku aj rekreačné chaty a možnosti na prechádzky či zber húb. Konkrétnu značenú trasu alebo turistický okruh však nemožno z dostupných údajov spoľahlivo určiť.
Obec s dvoma historickými sídlami
Ľubovec sa v písomných prameňoch uvádza od roku 1337, keď sa spomína ako majetok drienovských Abovcov pod názvom Lobolch. V ďalších storočiach sa menili podoby jeho názvu aj zemepáni. Obecný historický prehľad spomína Somosyovcov, v 17. storočí Segneyovcov a od roku 1800 Pulskovcov. Ľudia sa živili predovšetkým poľnohospodárstvom; venovali sa aj furmanke, teda preprave tovaru, a sezónnym prácam.
Ruské Pekľany majú vlastnú, staršiu písomnú históriu. Ako samostatná obec sa uvádzajú od roku 1335. K Ľubovcu boli pripojené v roku 1964, no dodnes tvoria osobitnú miestnu časť s vlastným historickým jadrom. Dejiny obce preto nemožno zúžiť len na jednu dedinu: súčasný Ľubovec zahŕňa dve pôvodne samostatné sídla.
Podľa obecného spravodaja malo celé územie obce na konci roka 2025 spolu 540 obyvateľov: 441 v Ľubovci a 99 v Ruských Pekľanoch. Ide o údaj zverejnený samosprávou, nie o počet prepočítaný z pôvodného textu.
Kaštieľ a park v Ruských Pekľanoch
Najvýraznejšou historickou stavbou v Ruských Pekľanoch je kaštieľ spájaný s rodom Pillerovcov. Pamiatková evidencia ho vedie spolu s priľahlým parkom ako národnú kultúrnu pamiatku a označuje ho za neskorobarokové šľachtické sídlo. Kaštieľ v priebehu 19. storočia upravovali; jeho presné datovanie vzniku však nie je v dostupných opisoch jednotné.
Pillerovci v okolí vybudovali rozsiahle hospodárstvo, ktoré zahŕňalo aj mlyn a pílu. Po zásahoch do ich majetku v 20. storočí kaštieľ postupne chátral. V parku sa zachovali staré stromy a pri stavbe aj torzo fontány. Kaštieľ je v súkromnom vlastníctve, preto ho nemožno považovať za voľne prístupnú pamiatku; záujem o návštevu je vhodné vopred konzultovať s obcou.
Gréckokatolícke chrámy
Cirkevné stavby pripomínajú význam gréckokatolíckej tradície v oboch sídlach. V Ľubovci stojí Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky, ktorý historický prameň uvádza ako dokončený a posvätený v roku 1794. V Ruských Pekľanoch sa nachádza Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky, dokončený v roku 1865. Pri plánovaní návštevy treba rozlišovať medzi historickou pamiatkou a pravidelne prístupným objektom: otváracie hodiny chrámov nie sú týmto údajom stanovené.
Rodisko Pavla Petra Gojdiča
Ruské Pekľany sú rodiskom Pavla Petra Gojdiča, gréckokatolíckeho biskupa a mučeníka, ktorého Prešovské gréckokatolícke arcibiskupstvo uvádza medzi blahoslavenými. Narodil sa tu 17. júla 1888 v rodine miestneho gréckokatolíckeho kňaza. Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Ján Pavol II. v roku 2001. Jeho životný príbeh spája obec s dejinami gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku.
Čo možno v obci nájsť
Ľubovec nie je veľké turistické stredisko, ale obec s bežným zázemím a niekoľkými miestami, ktoré pomáhajú spoznať jej miestne dejiny. Samospráva uvádza školu a materskú školu, knižnicu, predajňu potravín, pohostinstvo a športové ihriská.
- V Ľubovci: Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky a historické jadro obce.
- V Ruských Pekľanoch: kaštieľ s parkom a Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky.
- Historická osobnosť: rodisko blahoslaveného Pavla Petra Gojdiča.
Pri návšteve kaštieľa rešpektujte súkromné vlastníctvo a overte si prístup vopred. Dostupné obecné cestovné poriadky sú staršie, preto aktuálne spojenie verejnou dopravou treba skontrolovať osobitne. Článok neuvádza konkrétne trasy, parkovacie miesta ani otváracie hodiny, keďže ich dostupné zdroje spoľahlivo nepotvrdzujú.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.