← Späť na zoznam

Kostolná-Záriečie

Kostolná-Záriečie

📍 Základné informácie Poloha: Trenčiansky kraj, okres Trenčín, Slovensko Rozloha: 3,67 km² Počet obyvateľov: 671 (k 31. 12. 2024) Nadmorská výška: 211 m n. m. Prvá písomná zmienka: 1318 Charakter obce…

Kostolná-Záriečie

Kostolná-Záriečie je obec v okrese Trenčín v Trenčianskom kraji, ležiaca pri sútoku Drietomice a Váhu, približne osem kilometrov juhozápadne od Trenčína. Jej dejiny spájajú dve pôvodne samostatné sídelné časti a zanechali v obci barokový kostol, biskupské sídlo i pamätník vojenskej udalosti z roku 1848. V katastri sa nachádza aj prírodná rezervácia Prepadlisko, chrániaca mokraďové biotopy.

Poloha pri Váhu a Drietomici

Obec leží v dolnej časti údolia Drietomice, neďaleko miesta, kde sa tento vodný tok vlieva do Váhu. Jej územie má rozlohu približne 3,67 km². Blízkosť riek ovplyvnila historické osídlenie aj hospodárstvo: úrodné nížinné polohy sa využívali na poľnohospodárstvo a vodné prostredie vytvorilo podmienky pre mokraďové spoločenstvá.

Kostolná a Záriečie sa historicky vyvíjali ako odlišné sídelné celky. V druhej polovici 16. storočia sa zo Záriečia stal samostatný sídelný celok na ľavom brehu Drietomice. Pomenovanie obce preto dodnes pripomína dve časti, ktorých dejiny sa v minulosti prelínali, no neboli totožné.

Praveké osídlenie a stredoveké korene

Archeologické nálezy v chotári dokladajú osídlenie územia už v mladšej dobe bronzovej. V okolí vrchu Hradište sa spomínajú nálezy sídliska lužickej kultúry a predpokladá sa aj existencia pravekého opevneného sídla. Ide o doklady staršieho osídlenia krajiny, nie o zachovanú stavbu, ktorú by dnes bolo možné navštíviť ako hrad či archeologický areál.

Za prvú písomnú zmienku o obci sa tradične uvádza rok 1318. Listina nitrianskeho biskupa Jána z 3. marca toho roku však zaznamenáva názov Drietoma, v prepise uvádzaný ako Dregma. Oficiálna obecná história vysvetľuje, že sa môže vzťahovať na staršiu osadu na území dnešnej Kostolnej, a toto stotožnenie podporuje aj výklad historika Richarda Marsinu. Názov v listine však sám osebe neoznačuje dnešnú obec Kostolná-Záriečie, preto je vhodné chápať rok 1318 ako tradične uvádzaný začiatok jej písomných dejín s touto historickou výhradou.

Kostolná sa v minulosti označovala aj ako Dolná Drietoma či Kostolná Drietoma. Záriečie sa v písomných prameňoch objavuje v roku 1598. Vtedy sa uvádza 15 domov a mlyn. Miestni obyvatelia sa živili najmä poľnohospodárstvom; historické pramene uvádzajú tiež pálenie liehu. Obecná história zachytáva v Záriečí aj náboženskú rozmanitosť obyvateľstva v 19. storočí.

Kostol svätých Kozmu a Damiána

Dominantnou sakrálnou pamiatkou obce je rímskokatolícky kostol svätých Kozmu a Damiána, národná kultúrna pamiatka. Barokovú stavbu postavili v rokoch 1735 až 1736. Je jednoloďová, s predstavanou vežou a uzavretým presbytériom. Kamenný vstupný portál nesie datovanie 1735 a erb nitrianskeho biskupa Ladislava V. Adama Erdődyho, ktorý dal kostol postaviť.

Interiér dokladá stavebný vývoj chrámu v ďalších storočiach: hlavný oltár má neobarokovú podobu z 19. storočia a kazateľnica je klasicistická, z prvej polovice 19. storočia. Kostol bol poškodený požiarom v roku 1864 a zasiahol ho aj boj na konci druhej svetovej vojny. Po opravách ho v júni 1946 znovu vysvätili. Dnes je filiálnym kostolom farnosti Drietoma; stojí v centre obce a obklopuje ho cintorín.

Biskupský kaštieľ a pamätník roku 1848

Ďalšou významnou stavbou je biskupský kaštieľ, ktorého výstavbu inicioval nitriansky biskup Juraj II. Selepčéni-Pohronec v roku 1655. Pôvodne slúžil ako letné sídlo nitrianskych biskupov. V 19. storočí ho rozšírili a upravili; jeho dejiny sa neskôr spojili s pôsobením redemptoristov, ktorí do Kostolnej prišli v roku 1923. V areáli vznikla kaplnka Matky ustavičnej pomoci. Jej zasvätenie sa v dostupných obecných záznamoch líši od tvrdenia o kaplnke Panny Márie Sedembolestnej.

Pri kostole stojí pamätník venovaný padlým v bitke pri Kostolnej 28. októbra 1848. Pomník postavili v roku 1875 zo zbierok obyvateľov a príspevku župy. Jeho nápisy v slovenčine a maďarčine pripomínajú vojakov padlých „za krajinu a slobodu“. Udalosť sa odohrala v období revolučných bojov v Uhorsku a zanechala stopu v miestnej pamäti aj v podobe tohto pamätníka.

Prírodná rezervácia Prepadlisko

Prepadlisko je prírodná rezervácia s rozlohou približne 7,82 hektára, vyhlásená v roku 1986. Leží v katastrálnych územiach Kostolnej-Záriečia a Chocholnej-Velčíc. Územie predstavuje mokraďovú lokalitu s fragmentmi slatinnej jelšiny, menšími vodnými plochami a močiarnymi spoločenstvami. Je súčasťou územia európskeho významu a jej prírodné hodnoty zahŕňajú biotopy i druhy viazané na mokrade.

Rezervácia pripomína podobu vážskej krajiny spred rozsiahlych úprav vodných tokov a krajiny. Nejde o upravený rekreačný areál: návštevníci by mali rešpektovať ochranný režim územia a riadiť sa platnými obmedzeniami pohybu a činností v chránených lokalitách.

Čo možno v obci spoznať

Pri návšteve obce možno spojiť prehliadku sakrálnych a historických pamiatok s poznávaním riečnej krajiny. Kostol a pamätník sa nachádzajú v centre, zatiaľ čo prírodná rezervácia je osobitnou lokalitou v katastri a jej ochranný režim treba zohľadniť pri plánovaní pohybu v teréne. Dostupné zdroje nedokladajú konkrétnu turistickú trasu ani osobitnú návštevnícku infraštruktúru, preto obec netreba prezentovať ako východisko značených výletov bez ďalšieho overenia.

  • Historické jadro: barokový kostol svätých Kozmu a Damiána a pamätník bitky z roku 1848.
  • Dejiny cirkevnej správy: biskupský kaštieľ, spojený s nitrianskymi biskupmi a neskôr s redemptoristami.
  • Prírodné hodnoty: mokraďová rezervácia Prepadlisko, ktorá si vyžaduje rešpektovanie pravidiel ochrany prírody.

Zdroje a ďalšie informácie

Chýba nám tu niečo? Doplníme.


    Pridaj komentár

    Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *