Kátov
Kátov je obec v okrese Skalica v Trnavskom kraji, situovaná na ľavobrežnej nive rieky Moravy v severozápadnej časti Záhoria. Jej poloha pri rieke ovplyvnila miestnu krajinu aj živobytie obyvateľov a dodnes sa tu zachovalo cenné mŕtve rameno Moravy.
Kátov v skratke
Obec má rozlohu približne 4,27 km² a podľa údajov Štatistického úradu SR mala k 31. decembru 2025 celkovo 627 obyvateľov. Jej kataster leží v celku Dolnomoravská niva, v oddiele Dyjsko-moravská niva; nadmorská výška územia sa pohybuje približne od 162 do 163 metrov.
Kátov je úzko spätý s Moravou, ktorá v minulosti pri povodniach zaplavovala rozsiahlu časť chotára. Riečny režim sa neskôr výrazne zmenil úpravami tokov a výstavbou hrádzí. Záplavové nánosy štrkov a pieskov, ako aj voda a pôdy v nive, formovali miestne prírodné pomery i poľnohospodárske využitie krajiny.
Od pravekého osídlenia po stredovekú obec
Archeologické nálezy dokladajú osídlenie územia Kátova už v praveku. Na pieskovej dune východne od obce sa našlo kamenné driapadlo z radiolaritu, datované do staršej doby kamennej približne 40-tisíc rokov pred naším letopočtom. Ďalšie nálezy predstavujú kamenné nástroje a keramika z neolitu, eneolitu, doby bronzovej i železnej. Osídlenie v priestore pri rieke pokračovalo aj v stredoveku.
Najstaršia známa písomná zmienka o Kátove ako o osade s názvom Katho pochádza z roku 1392. Uvádza ju donačná listina spojená s majetkami holíčskeho panstva. V 15. storočí sa Kátov spomína ako majetok Pongráca zo Svätého Mikuláša; v ďalších obdobiach sa na vlastníctve panstva podieľali viaceré šľachtické rody. V roku 1550 sa v obci uvádza mýto, čo pripomína jej polohu pri dôležitom priechode cez Moravu.
Podľa údajov Ústredného portálu verejnej správy sa v chotári nachádzal brod cez rieku. S miestnym rybárstvom a prievozníctvom súvisí aj obecný znak: zobrazuje čln s dvoma veslami obklopený hviezdami. Pečatidlo s podobným motívom je doložené už v 17. storočí.
Riečna krajina a vodné plochy
Okrem Moravy patrí k miestnej vodnej sieti upravený tok Chvojnice, Kátovské mŕtve rameno a poloprirodzený tok Výtržiny, označovaný aj ako Jazero. V južnej časti katastra vzniklo po ťažbe štrku umelé jazierko a v území sú aj odvodňovacie kanály. Východná časť chotára je prevažne poľnohospodárska; na západnom okraji sa zachovali lužné lesy s dubmi, hrabmi, brestmi a jaseňmi.
Pri návšteve je užitočné rozlišovať medzi Kátovským ramenom a Kátovským jazerom. Ide o odlišné vodné lokality a ich názvy ani ochranný režim nemožno zamieňať.
Kátovské rameno a ochrana prírody
Prírodná pamiatka Kátovské rameno chráni zvyšok mŕtveho ramena Moravy s vodnými a močiarnymi biotopmi. Má rozlohu 6,05 hektára, bola vyhlásená v roku 1986 a zasahuje do katastrov Kátova a Holíča. Na území platí piaty stupeň ochrany. Lokalita je súčasťou územia európskeho významu Skalické alúvium Moravy a Chráneného vtáčieho územia Záhorské Pomoravie. Brehové porasty poskytujú vhodné prostredie pre vodné a močiarne vtáctvo; medzi uvádzané vzácnejšie rastliny patria kotvica plávajúca, šípovka vodná a okolíkatá žaburinka.
Na rozdiel od Kátovského ramena sa Kátovské jazero v minulosti uvádzalo ako chránený areál, jeho ochrana však bola zrušená s účinnosťou od 1. januára 2012. Nemožno ho preto označovať za súčasné chránené územie.
Sakrálne stavby a miestny život
Výraznou sakrálnou stavbou v obci je filiálny rímskokatolícky kostol svätého Imricha, postavený a vysvätený v roku 1910 na mieste staršieho kostolíka. V Kátove sa nachádza aj evanjelická zvonica a drobná stavba na spôsob Božej muky so sochou svätého Vendelína. Dostupné obecné materiály uvádzajú, že zvonica bola obnovená v roku 2001.
V obecnom znaku a historických názvoch miestnych častí sa odrážajú dávne činnosti a podoba krajiny. Medzi doložené pomiestne názvy patria napríklad U starého mosta, Chvoňica a Na písku. Obecný web uvádza aj Kvetinové dni a ďalšie miestne kultúrno-spoločenské podujatia; ich termíny sa môžu meniť podľa aktuálneho programu.
Čo je dobré vedieť pred návštevou
- Kátovské rameno je chránené územie s piatym stupňom ochrany; pri pohybe v okolí treba rešpektovať pravidlá ochrany prírody.
- Kátovské jazero a Kátovské rameno sú dve rozdielne lokality. Ochrana Kátovského jazera ako chráneného areálu bola zrušená v roku 2012.
- Prírodné pomery, historické údaje a aktuálne oznamy pre návštevníkov zverejňuje obec na svojom oficiálnom webe.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.