Jenkovce
Jenkovce sú obec v okrese Sobrance v Košickom kraji, situovaná vo východnej časti Východoslovenskej nížiny. Jej dejiny siahajú pred prvú písomnú zmienku z roku 1288 a dodnes ich pripomína najmä zemianska kúria s parkom, rímskokatolícky a reformovaný kostol a historický elektrický mlyn.
Poloha a charakter obce
Jenkovce ležia v nížinnej krajine Zemplína, v nadmorskej výške približne 109 metrov. Katastrálne územie má rozlohu 14,86 km². Rovinnejší krajinný ráz a poloha mimo výrazných horských celkov odlišujú obec od kopcovitej časti sobranského regiónu. Miesto je vhodné vnímať predovšetkým ako historickú obec s viacerými pozoruhodnými stavbami, nie ako východisko do horskej turistiky.
Obecný úrad sídli v kúrii v strede obce. Historické budovy a sakrálne pamiatky sú rozptýlené v zastavanom území, preto sa dajú spoznávať pri prechádzke obcou. Pri plánovaní návštevy treba počítať s tým, že údaje o historickej hodnote stavby samy osebe nepotvrdzujú, či je jej interiér prístupný verejnosti.
Prvá zmienka a vývoj Jenkoviec
Najstarší písomný doklad o Jenkovciach pochádza z roku 1288. Neznamená to však, že obec vtedy vznikla: listina potvrdzuje jej existenciu a opisuje majetkové pomery, pričom sídlisko mohlo byť staršie. V stredoveku sa o vlastníctvo Jenkoviec uchádzali viacerí zemania. Miestna vetva zemanov z Lastomíra si tu v prvej polovici 14. storočia vybudovala kúriu a usadila sa v obci.
Jenkovce boli po stáročia prevažne roľníckou dedinou. Historické súpisy zachytávajú výrazné zmeny v počte domácností a obyvateľov: v roku 1715 tu hospodárilo sedem poddanských domácností, kým roku 1828 sa uvádza 83 domov a 725 obyvateľov. Neskôr sa obyvatelia okrem poľnohospodárstva venovali povozníctvu a domácemu tkáčstvu. V roku 1869 žilo v obci 788 ľudí.
Jenkovce patrili do Užskej stolice a neskôr menili administratívne zaradenie. V písomnostiach sa objavovali pod názvami Jenke či Jenkowce; názov Jenkovce sa ustálil v roku 1920. V roku 1939 bola obec pričlenená k Maďarsku a na jeseň 1944 sa v tejto časti regiónu menila frontová situácia. Obecný územný plán uvádza oslobodenie Jenkoviec 27. októbra 1944. V povojnových desaťročiach sa obec menila spolu s kolektivizáciou poľnohospodárstva a rozvojom miestnej infraštruktúry.
Zemianska kúria a park
Najvýraznejšou historickou stavbou v centre je klasicistická kúria zo začiatku 19. storočia. Je to jednopodlažná budova obdĺžnikového pôdorysu. Čelné fasády zvýrazňujú stredné trojosové rizality s trojuholníkovými štítmi; okná v ich hornej časti majú polkruhové zakončenie. Záhradná strana je doplnená terasou s dvojramenným schodiskom. Budova slúži samospráve, takže jej dnešná funkcia nadväzuje na význam kúrie ako miestnej dominanty.
Pri kúrii sa zachoval historický park, ktorý dotvára priestor okolo stavby. Niektoré obecné a regionálne dokumenty ho označujú za chránený a uvádzajú rozdielnu výmeru, preto sa tu jeho presná rozloha neuvádza. Zaujímavosťou areálu je prepojenie architektúry a parkovej zelene; park však netreba zamieňať s rozsiahlym prírodným územím alebo turistickou trasou.
Kostoly a náboženské dejiny
Jenkovce majú výraznú rímskokatolícku aj reformovanú tradíciu. Podľa obecnej histórie sa v miestnom okolí šírila reformácia v 16. storočí a reformovaní kazatelia pôsobili v obci od jeho druhej polovice. Súčasný reformovaný kostol, postavený v rokoch 1902 až 1903, nadväzuje na staršiu prítomnosť reformovanej cirkevnej obce. Dejiny miestnej farnosti zároveň ukazujú, že jej pôsobnosť v rôznych obdobiach zahŕňala aj okolité dediny.
Rímskokatolícky kostol je zasvätený svätému Štefanovi. Starší kostol v Jenkovciach sa spomína už v 14. storočí, no dnešná murovaná stavba vznikala v rokoch 1843 až 1853; vežu dokončili v roku 1871. Staršie pramene uvádzajú aj drevený kostol z konca 18. storočia, ktorý predchádzal tejto stavbe. Preto nie je presné označovať súčasný kostol jednoducho za stavbu z roku 1770.
Elektrický mlyn a miestne dedičstvo
Ďalšou technickou pamiatkou obce je elektrický mlyn. Sprievodná správa územného plánu ho opisuje ako murovanú stavbu obdĺžnikového pôdorysu postavenú v rokoch 1844 až 1845. Jeho prítomnosť pripomína, že miestne hospodárstvo netvorilo iba obrábanie pôdy, ale aj spracovanie jej produktov. Mlyn je uvádzaný ako objekt v súkromnom vlastníctve, preto nemožno predpokladať, že jeho vnútorné priestory sú voľne prístupné.
- Historické jadro: kúria s priľahlým parkom v centre obce.
- Sakrálne stavby: rímskokatolícky kostol svätého Štefana a reformovaný kostol.
- Technické dedičstvo: elektrický mlyn z polovice 19. storočia.
Pri návšteve Jenkoviec je preto užitočné rozlišovať medzi pamiatkami, ktoré možno pozorovať zvonka, a objektmi, ktorých sprístupnenie závisí od vlastníka alebo aktuálnej prevádzky. Obecné stránky a oznamy môžu poskytnúť aktuálne informácie o miestnych podujatiach a prístupe do verejných budov.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.