Jalšovík
Jalšovík je obec v okrese Krupina v Banskobystrickom kraji, v historickom regióne Hont. Leží v juhovýchodnej časti Krupinskej planiny a jej sídelnú podobu formuje spojenie niekdajších Horného a Dolného Jalšovíka. Obcou preteká potok Jalšovík, ktorý sa vlieva do Krupinice.
Poloha a prírodné pomery
Obec sa nachádza na južnom strednom Slovensku. Jej katastrálne územie susedí s územiami Bzovíka, Horného Badína, Kozieho Vrbovka, Zemianskeho Vrbovka a Dolných Mladoníc. Nadmorská výška v strede obce je 348 metrov. Okolie tvoria svahy a kopce, pričom strmšie úbočia podľa geografického opisu obce porastajú dubové lesy.
Podklad v okolí tvoria andezitické tufity, teda horniny sopečného pôvodu, prekryté vrstvou pôdy. Potok Jalšovík pramení v lokalite pod vrchom Žobrák, severne od Horných Mladoníc. Cez obec tečie smerom ku Krupinici, do ktorej sa vlieva západne od Dolného Badína. Tieto vodné a reliéfne pomery zasadzujú obec do krajiny Krupinskej planiny, nie do Košickej oblasti.
Od stredovekého sídla po dnešnú obec
Najstaršiu známu písomnú zmienku o lokalite obec uvádza k roku 1418, keď sa názov zaznamenal v podobách Jelsoukh a Jelsouk. Označenie z roku 1446, „Utraque Elsko“, sa vykladá ako „oba Jalšovíky“ a dokladá, že sídlo už vtedy tvorili dve časti. V historických záznamoch sa potom objavujú názvy Dolný Jalšovík a Horný Jalšovík.
Oblasť patrila k panstvu Bzovík; obecné dejiny uvádzajú aj jej niekdajšie väzby na Bzovícky kláštor a neskoršie začlenenie územia pod správu Novohradského sandžaku počas osmanskej expanzie. Horný Jalšovík podľa obecných archívnych údajov zanikol koncom 16. storočia, pričom dôvod zániku nie je známy. Neskôr sa znovu spomína ako osada. Roku 1902 sa Horný a Dolný Jalšovík spojili do jednej obce.
Dve časti, dva spoločenské priestory
Rozdelenie obce na Horný a Dolný Jalšovík je čitateľné aj v jej miestnej infraštruktúre. Obe časti sa rozvíjali ako samostatné celky a obecné podklady pri nich uvádzajú vlastné cintoríny, zvonice a spoločenské priestory. V Dolnom Jalšovíku je kultúrny dom, ktorý po rekonštrukcii slúži aj ako sídlo obecného úradu. Tieto prvky súvisia s historickým vývojom sídla, nie s tým, že by dnes išlo o dve samostatné obce.
- Jalšovík vznikol spojením Horného a Dolného Jalšovíka v roku 1902.
- V obecnej infraštruktúre sa zachovali spoločenské priestory a zvonice v oboch častiach.
- Katastrálne územie má rozlohu 5,96 km².
Vojnové udalosti
Obecné dejiny opisujú ťažké udalosti z konca druhej svetovej vojny. Jalšovík obsadilo nemecké vojsko počas Vianoc 1944. Pri ústupe vojaci podpálili viacero obytných a hospodárskych budov; poškodenia spôsobila aj explózia podmínovaných objektov. Z obce odviedli jedenásť mužov. Obec bola oslobodená 28. februára 1945 a na miestnom cintoríne boli dočasne pochovaní padlí vojaci Červenej armády.
Obyvateľstvo a charakter obce
Jalšovík je malá obec s rozlohou necelých šesť štvorcových kilometrov. Pri sčítaní v roku 2021 mala podľa údajov zahrnutých v obecnom programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja 188 obyvateľov. Tento údaj opisuje stav pri sčítaní, nie aktuálny počet obyvateľov. Vývoj počtu obyvateľov sa môže meniť, preto je pri aktuálnom čísle potrebné uviesť aj konkrétny dátum a zdroj.
Čo vedieť pred návštevou
Jalšovík je predovšetkým obývaná obec, nie vybudované turistické stredisko. Jeho zaujímavosťou je historické členenie na dve časti, poloha v krajine Krupinskej planiny a potok, ktorý dal meno obci. V dostupných podkladoch sa nepotvrdili konkrétne značené turistické trasy ani pravidelný festivalový program. Rovnako nie je doložený kostol s pamätníkom, aký opisuje starší text.
Pri plánovaní návštevy si treba vopred overiť aktuálne dopravné spojenie a dostupnosť miestnych služieb. Staršie obecné informácie uvádzajú autobusové zastávky a predajňu, no ich súčasnú prevádzku nemožno z týchto podkladov spoľahlivo potvrdiť.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.