Hrubov
Hrubov je obec v okrese Humenné v Prešovskom kraji, rozložená v hornej časti doliny Ondavky na východnom okraji Ondavskej vrchoviny. Jej najstaršia zachovaná písomná zmienka pochádza z roku 1478; dejiny obce zahŕňajú stredoveké osídľovanie, starší kostol aj vypálenie počas druhej svetovej vojny.
Poloha v doline Ondavky
Obec sa nachádza v severovýchodnej časti Slovenska, v krajine, kde sa sídla a poľnohospodárska pôda striedajú s lesnatými svahmi Ondavskej vrchoviny. Podľa obecnej stránky leží jej zastavaná časť približne v nadmorskej výške 297 metrov. Názov doliny je spojený s Ondavkou, menším vodným tokom, ktorého pramenná oblasť sa nachádza neďaleko severného okraja Hrubova.
Poloha pri hornom toku potoka pomáha vysvetliť, prečo sa obec vyvíjala ako sídlo v údolí obklopenom vrchovinou. Hrubov patrí do historického regiónu Zemplín a administratívne do okresu Humenné. V dostupných zdrojoch sa uvádzajú rozdielne údaje o nadmorskej výške obce; údaj približne 297 metrov sa vzťahuje na jej polohu v doline.
Prvá písomná zmienka a staršie dejiny
Rok 1478 označuje najstaršiu zachovanú správu o Hrubove, nie nevyhnutne vznik obce. Zmienka sa objavila v súvislosti so sporom Drugetovcov so šľachticmi zo Zbudze o majetky, medzi ktorými sa uvádzal aj Hrubov. Obec teda existovala už v čase, keď sa o nej zachoval tento písomný doklad.
Jej založenie sa kladie pravdepodobne do 14. storočia alebo prvej polovice 15. storočia. Podľa obecnej historickej stránky mohlo sídlisko vzniknúť organizovaným osídľovaním pod vedením šoltýsa, a to podľa zákupného, nemeckého alebo valašského práva. Ide o historickú domnienku, nie o priamo doložený údaj o založení.
Hrubov patril k majetkom Drugetovcov a v 16. a 17. storočí bol súčasťou ich panstva. Záznamy zachytávajú malú poddanskú obec s roľníckym obyvateľstvom slovenského aj valašsko-rusínskeho pôvodu. V roku 1567 sa zdaňovali sedliacke a valašské domácnosti; v roku 1600 sa v sídlisku uvádzalo deväť obývaných poddanských domov a jeden až dva domy šoltýsov. V 17. storočí sa podľa historického prameňa časť sedliackych domácností dostávala do chudoby.
Obec v 18. a 19. storočí
Počet poddanských domácností v druhej polovici 17. a na začiatku 18. storočia rástol. Roku 1715 ich bolo štrnásť a roku 1720 šestnásť. V 19. storočí sa vlastnícke pomery spájali so Szirmayovcami. Obyvatelia sa živili najmä poľnohospodárstvom a prácou v lesoch; v prameňoch sa uvádza aj pálenie dreveného uhlia a povozníctvo. Na území Hrubova mala majetky tiež Hornouhliarska banská spoločnosť.
Historické počty domov a obyvateľov zachytávajú Hrubov ako menšie vidiecke sídlo: v roku 1787 sa uvádzalo 38 domov a 342 obyvateľov, v roku 1828 43 domov a 319 obyvateľov. Tieto údaje opisujú konkrétne historické obdobia a nemožno ich zamieňať so súčasným počtom obyvateľov.
Kostol svätých Petra a Pavla
Dejiny miestneho kostola siahajú podľa obecného historického prehľadu do 15. alebo 16. storočia. Správa z roku 1666 ho opisuje ako drevený a spomína zvon. V 17. storočí sa v ňom konali evanjelické bohoslužby; približne okolo roku 1700 bol už murovaný a patril luteránom.
Nový kostol zasvätený svätým Petrovi a Pavlovi postavili v roku 1780. Jeho vznik predstavuje významnú kapitolu miestnych dejín, pretože nadväzuje na staršie sakrálne miesto, o ktorom sa zachovali správy z niekoľkých storočí. Podrobné údaje o súčasnom stave, otváracích hodinách či možnosti prehliadky interiéru sa nepodarilo spoľahlivo overiť; návštevu preto nemožno považovať za garantovane prístupnú turistickú atrakciu.
Hrubov počas druhej svetovej vojny
Obec zasiahli požiare aj vojnové udalosti. Historické prehľady uvádzajú požiare v rokoch 1932 a 1940. V novembri 1944 bol Hrubov vypálený v súvislosti s podporou partizánskeho hnutia. Presný deň udalosti sa v použitých zdrojoch líši, preto je vhodné hovoriť o novembri 1944 bez uvádzania konkrétneho dátumu. Po vojne sa obec obnovovala a jej obyvatelia pokračovali v hospodárení na pôde.
Čo charakterizuje obec
Hrubov spája dedičstvo starého vidieckeho osídlenia s polohou v doline Ondavky a s výraznou vojnovou skúsenosťou. Pre poznanie jeho minulosti sú najvýrečnejšie staré písomné záznamy o panstve, domácnostiach a kostole, nie rozsiahly súbor dochovaných historických stavieb. Pri návšteve je preto užitočné vnímať obec ako živé sídlo, ktorého príbeh je úzko spätý s okolitou vrchovinou a miestnou komunitou.
- Obec patrí do okresu Humenné v Prešovskom kraji.
- Najstaršia zachovaná písomná zmienka o Hrubove pochádza z roku 1478.
- Ondavka a jej horná dolina tvoria základný geografický rámec obce.
- Miestny kostol je zasvätený svätým Petrovi a Pavlovi; nový chrám postavili v roku 1780.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.