Hontianske Nemce
Hontianske Nemce sú obec v okrese Krupina v Banskobystrickom kraji, ktorá leží v doline rieky Štiavnica na juhovýchodnom úpätí Štiavnických vrchov. Jej významnými historickými pamiatkami sú románsky farský Kostol sv. Martina s opevnením a stredoveká kaplnka sv. Urbana a sv. Donáta pri vinohradníckej osade Vinica.
Poloha a krajinný charakter
Obec sa nachádza na rozhraní viacerých krajinných celkov: severozápadná časť jej katastra zasahuje do Štiavnických vrchov, zatiaľ čo juhovýchod leží na západnom okraji Krupinskej výšiny. Osou doliny je Štiavnica. Katastrálne územie má rozlohu približne 30,8 km² a jeho nadmorská výška sa pohybuje od približne 190 do 604 metrov; stred obce leží vo výške okolo 195 metrov nad morom.
V severozápadnej, vyššie položenej časti prevládajú zalesnené svahy s dubovými a bukovými porastmi. Južnejšie a juhovýchodnejšie sa krajina otvára do odlesnenejších chrbtov, polí a nivy pri vodných tokoch. Vedľa Štiavnice odvádzajú vodu z územia aj menšie toky vrátane Suchého potoka a Rakovčeka. Územie tak spája riečnu dolinu, lesnaté svahy aj poľnohospodársky využívanú krajinu.
Časti obce a osídlenie
Hontianske Nemce tvorí hlavné sídlo a miestne časti Majer, Rakovec a Sitnianska Lehôtka. Rakovec bol pričlenený k obci v roku 1925, kým Sitnianska Lehôtka sa do jej správy začlenila v roku 1970. Rozloženie sídel odráža širší, členitý kataster, nie iba súvislú zástavbu v hlavnej doline.
Dejiny osídlenia siahajú hlboko pred vznik stredovekej obce. Archeologické nálezy na území Hontianskych Nemiec a v lokalite Brodné lúky dokladajú osídlenie v praveku vrátane nálezov želiezovskej a lengyelskej kultúry. Nálezy z mladšej doby bronzovej a keramický fragment z 11. storočia poukazujú aj na neskoršie osídlenie.
Od stredovekej osady k mestečku
Obec sa v listine z roku 1246 uvádza pod podobou názvu ville Nympti, a to ako orientačný bod pri vymedzení darovaného majetku. Po tatárskom vpáde sa miestne obyvateľstvo podľa obecnej historickej chronológie výrazne zmenšilo. V roku 1256 vydal Belo IV. listinu, ktorou do Nemiec povolal hostí zo Zabroda a Devičia. V stredoveku tu fungovala aj mýtnica a časť majetku postupne menila vlastníkov.
Obec ťažko zasiahli osmanské nájazdy: prvý zaznamenaný útok sa podľa obecnej histórie odohral v roku 1543 a ďalšie nasledovali od roku 1604. Neskôr jej polohu na hranici dobových mocenských území ovplyvnili aj protihabsburské povstania. Začiatkom 18. storočia bola povýšená na mestečko a získala erb a pečatidlo. V roku 1919 sa v obci bojovalo medzi československým vojskom a maďarskými jednotkami; požiar vtedy zničil časť domov. Počas druhej svetovej vojny pôsobili v okolí partizáni a obec bola oslobodená v marci 1945.
Kostol sv. Martina a ďalšie pamiatky
Najvýraznejšou historickou dominantou obce je rímskokatolícky farský Kostol sv. Martina s opevneným múrom. Pamiatkový úrad ho eviduje ako národnú kultúrnu pamiatku spolu s opevnením. Ide o trojloďovú románsku baziliku, ktorá si počas neskorších stavebných úprav osvojila aj gotické, renesančné a barokové prvky: renesančný je chór a sakristia, veža má barokový charakter. Kostol je na vyvýšenom mieste pri historickom jadre a cintoríne.
Ďalšou sakrálnou pamiatkou je kostolík sv. Urbana a sv. Donáta pri osade Vinica. Pamiatkový úrad jeho vznik na základe architektonických znakov predbežne kladie do 14. storočia, no presné datovanie nie je potvrdené pamiatkovým výskumom. Pôvodne zrejme slúžil ako kaplnka farského Kostola sv. Martina. Na prelome 17. a 18. storočia prešiel barokovou obnovou; zasvätenie svätým Urbanovi a Donátovi pripomína väzbu týchto patrónov na vinohradníctvo.
- Mariánsky stĺp: rokokové dielo z druhej polovice 18. storočia umiestnené v parku.
- Súsošie Kalvária: skupina krížov a sôch na cintoríne pri Kostole sv. Martina; obec ho datuje do prvej polovice 19. storočia.
- Ľudové domy: obec eviduje murované historické domy s tradičnými architektonickými prvkami, medzi nimi aj dom s datovaním 1833.
Vinohradníctvo a miestne tradície
Hontianske Nemce majú historické väzby na poľnohospodárstvo, ovocinárstvo a vinohradníctvo. Vinohradnícky ráz okolia pripomína najmä osada Vinica a kaplnka sv. Urbana a sv. Donáta. Tieto historické súvislosti však samy osebe nedokladajú rozsah dnešnej produkcie vína.
Obecný web dokumentuje aj miestne spoločenské a kultúrne aktivity vrátane Nemčianskych fašiangov, folklórnej skupiny Chyžišťan a jarmoku. Ak sa návštevník zaujíma o termíny podujatí alebo možnosť navštíviť interiér kostolov, je vhodné overiť aktuálne informácie priamo u obce alebo príslušnej farnosti.
Čo je dobré vedieť pri návšteve
Hontianske Nemce sú vhodné najmä pre návštevníkov, ktorých zaujíma sakrálna architektúra, archeológia a historická krajina Hontu. Pamiatky sa nachádzajú v obci a jej okolí; pri kostolíku pri Vinici ide o samostatnú lokalitu mimo hlavného centra. Dostupné podklady potvrdzujú existenciu cesty z obce smerom k osade, neuvádzajú však jednotne vyznačenú turistickú trasu ani jej parametre.
Pri plánovaní návštevy sa oplatí rozlišovať medzi samotným centrom Hontianskych Nemiec a rozptýlenými miestnymi časťami. Kostoly sú sakrálne objekty, preto ich prístupnosť a prípadnú prehliadku interiéru nemožno predpokladať bez overenia. Hontianske Nemce administratívne patria do okresu Krupina a Banskobystrického kraja, nie do okresu Levice ani Nitrianskeho kraja.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.