← Späť na zoznam

Dlhé nad Cirochou

Dlhé nad Cirochou

📍 Základné informácie Poloha: Prešovský kraj, okres Snina Rozloha: 26,3 km² Počet obyvateľov: 1 868 Nadmorská výška: 183 m n. m. Prvá písomná zmienka: 1451 Charakter obce: Dlhé nad Cirochou je obec na…

Dlhé nad Cirochou

Dlhé nad Cirochou je obec v okrese Snina v Prešovskom kraji, rozložená v doline rieky Cirochy na styku Nízkych Beskýd a Vihorlatu. Jej dejiny pripomína gotický kostol, kaštieľ z konca 18. storočia aj udalosti označované ako Krvavá nedeľa v júni 1949.

Poloha a prírodné pomery

Obec leží v dolnej časti doliny Cirochy. Stred obce sa nachádza približne 183 metrov nad morom, kým nadmorská výška v jej chotári sa pohybuje od 170 do 780 metrov. Územie siaha do dvoch odlišných krajinných celkov: severná časť je mierne zvlnená a patrí k Níz­kym Beskydám, južná zasahuje do členitejšieho Vihorlatu sopečného pôvodu.

Rozdiely v podloží sa odrážajú aj v reliéfe. V severnej časti prevláda flyš, vo vihorlatskej časti treťohorné sopečné uloženiny a v doline Cirochy štvrtohorné náplavy, sprašové a svahové hliny. Obec uvádza malé rybníky a kyselku v doline Tristového potoka; informácie o návštevníckom zázemí týchto miest však nie sú doložené.

Najstaršie dejiny a zemepáni

Najstaršie písomné doklady o obci sú v dostupných zdrojoch datované rozdielne. Obecná historická stránka uvádza rok 1333 a názov Longo Campo, ďalšia obecná stránka rok 1342 a názov Huzywmezew; štátny portál uvádza rok 1451. Preto nemožno jeden z týchto rokov bez výhrady označiť za nespornú prvú písomnú zmienku.

Obec patrila k humenskému panstvu a v jej dejinách sa spájajú najmä rody Drugethovcov a Szirmayovcov. V roku 1556 sa tu evidovalo 16 port, teda usadlostí, a ďalší obyvatelia vrátane želiarov a pracovníkov zemepánov. Neskoršie údaje zachytávajú rast aj pokles počtu obyvateľov: v roku 1787 mala obec 151 domov a 1 236 obyvateľov, v roku 1828 už 198 domov a 1 485 obyvateľov. Obyvateľstvo sa živilo poľnohospodárstvom, prácou v lesoch a pastierstvom; v obci sa vyrábali aj košíky a brezové metly a pálili tehly.

V 19. storočí vplývali na život obce choroby, povodne, požiare aj odchod za prácou. Koncom 19. storočia a v medzivojnovom období sa časť obyvateľov vysťahovala do zámoria a do viacerých európskych krajín. Priemyselnú stopu zanechalo spracovanie dreva: píla sa v priebehu 19. storočia presúvala bližšie k lesu a neskôr k železničnej stanici.

Kaštieľ a sakrálne stavby

Najvýraznejšou staršou sakrálnou pamiatkou je rímskokatolícky gotický kostol z polovice 15. storočia, prestavaný v 18. storočí. V obci sa označuje ako kostol svätej Anny. Od neho treba odlíšiť novší farský kostol svätých Joachima a Anny, ktorý bol konsekrovaný v roku 1993.

Kaštieľ dal podľa obecnej histórie postaviť rod Szirmayovcov v 18. storočí. Obec ho uvádza medzi pamiatkami ako stavbu z konca tohto storočia, no jej stránky sa nezhodujú v určení slohu. Po druhej svetovej vojne slúžil na rôzne obecné účely vrátane školy; obecná história uvádza, že časť objektu bola zrekonštruovaná v roku 2021. Zmienka o obnove alebo o niekdajšom využití však sama osebe nepotvrdzuje, že kaštieľ je prístupný verejnosti.

Železnica a premeny obce

Železničná trať spájajúca Humenné so Stakčínom prechádza južným okrajom obce. Prevádzka na trati sa začala 30. novembra 1909. Jej vybudovanie ovplyvnilo miestne hospodárstvo: drevo sa mohlo prevážať efektívnejšie a píla sa presunula k stanici. Železnica je zároveň praktickou možnosťou príchodu; konkrétne odchody a prípadné výluky sa môžu meniť, preto je vhodné overiť si aktuálny cestovný poriadok.

Novodobé dejiny obce poznamenala druhá svetová vojna, počas ktorej bola poškodená železničná trať, mosty a ďalšia infraštruktúra. V júni 1949 sa tu odohrali udalosti známe ako Krvavá nedeľa, spájané s obranou miestneho kňaza a náboženského života v čase komunistického režimu. Podľa obecnej historickej stránky bolo v súvislosti s udalosťami odsúdených 38 osôb; odsúdení boli následne súdne rehabilitovaní v rokoch 1991 a 1993.

Folklór a miestna identita

Obec si uchováva tradície sotáckeho regiónu. Folklórna skupina Kudzeľ vznikla v roku 1979 a jej repertoár vychádza z miestnych ľudových zvykov a piesní. V obci sa zachovali aj tradičné dvory s viacerými domami, ktoré obecná stránka spomína v historickej zástavbe centra.

Podľa údajov Štatistického úradu SR mala obec na konci roka 2025 celkovo 1 865 obyvateľov. Ide o údaj za konkrétny rok, nie o trvalo platný počet; pri porovnávaní so staršími údajmi treba zohľadniť ich dátum.

Čo si pri návšteve všimnúť

  • Starý kostol: rímskokatolícky gotický kostol z polovice 15. storočia s prestavbami z 18. storočia.
  • Kaštieľ: historické šľachtické sídlo z 18. storočia; verejný vstup nie je potvrdený.
  • Krajinné okolie: kontrast doliny Cirochy, mierne zvlneného severného chotára a členitejšej južnej časti.
  • Železničná trať: spojenie smerom na Humenné a Stakčín; aktuálne časy treba preveriť pred cestou.

Dlhé nad Cirochou je predovšetkým živou obcou s výraznou historickou vrstvou. Jej pamiatky a prírodné prostredie možno spoznávať popri prechádzke obcou, pričom pri historických objektoch treba počítať s tým, že ich prístupnosť pre verejnosť nie je automaticky zaručená.

Zdroje a ďalšie informácie

Chýba nám tu niečo? Doplníme.


    Pridaj komentár

    Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *