Buglovce
Buglovce sú malou obcou v okrese Levoča v Prešovskom kraji, v historickom regióne Spiš. Ležia medzi Spišským Podhradím a Levočou, v údolí Bugľovského potoka na rozhraní Hornádskej kotliny a Levočských vrchov. Zaujímavé sú stredovekým pôvodom, väzbami na Spišskú Kapitulu a zachovanými stopami staršieho osídlenia v katastri.
Poloha a charakter obce
Buglovce sa rozprestierajú v nadmorskej výške približne 450 až 480 metrov. Katastrálne územie má rozlohu 303 hektárov a jeho výškové rozpätie siaha od približne 435 do 615 metrov nad morom. Obec sa vyvinula v údolí Bugľovského potoka; jej zástavba má prevažne ulicový charakter a historicky sa rozvíjala pozdĺž komunikácií.
Krajina v okolí obce nie je jednotná. Väčšiu časť katastra tvorí poľnohospodársky využívané územie, zatiaľ čo juhozápadná časť a niektoré plochy východne od obce majú lesný alebo lúčno-lesný charakter. Územnoplánovacie podklady uvádzajú aj hrebeňovú cestu smerom na Klčov, z ktorej možno vnímať panorámu obce a podhradského priestoru. Nejde však o potvrdenie turisticky vyznačenej trasy.
Stredoveký pôvod a názvy
Dejiny Bugloviec sa spájajú s darovaním pôdy v roku 1258. Uhorský kráľ Belo IV. ju podľa obecného historického prehľadu poskytol bratom Geubulinovi a Termanovi v chotári staršej osady Trsťany. Samostatne sa obec v listinách uvádza v 14. storočí; medzi najstaršie doložené podoby jej názvu patrí Villa Scriptoris z roku 1319 a Sreybelfalwa z roku 1335.
Názvy sa v priebehu storočí menili. Podoby ako Saiberdorf, Gebulfalva či Bugliocz pripomínajú nemecké a maďarské jazykové prostredie Spiša, ako aj tradíciu spájanú s levočským pisárom Gubliom. Obec v minulosti vlastnili viaceré rody a významným zemepánom bola Spišská Kapitula, ktorej majetkom zostala až do zrušenia poddanstva v roku 1848.
Niekoľko orientačných dátumov z dejín obce:
- 1258: darovanie pôdy bratom Geubulinovi a Termanovi podľa obecného historického prehľadu.
- 1319 a 1335: medzi doloženými podobami názvu sú Villa Scriptoris a Sreybelfalwa.
- 1848: koniec poddanského obdobia, počas ktorého patrila Spišskej Kapitule.
- 1850: na obecnej pečati sa objavil motív svätého Martina, ktorý sa stal podkladom pre obecný erb.
Archeologické stopy v okolí
Osídlenie v katastri Bugloviec je staršie než dnešná obec. Územnoplánovacia dokumentácia zaznamenáva archeologické polohy s nálezmi z viacerých období. Lokalita Konopiská na hranici katastrov Bugloviec a Hincoviec je spájaná s osídlením z doby bronzovej, neskorej doby rímskej a stredoveku. Poloha Pod krížikom je uvádzaná v súvislosti so staršou dobou rímskou a obdobím 9. až 12. storočia.
Dokumentácia spomína aj polohu Bugľovce/Trsťany, kde sa našli stopy osídlenia z neolitu, doby bronzovej a ďalších období. Zároveň upozorňuje, že kataster nebol systematicky archeologicky preskúmaný. Ide preto o odborné evidované polohy, nie nevyhnutne o upravené alebo návštevníkom prístupné archeologické areály.
Kostol a miestna architektúra
Výraznou sakrálnou stavbou v obci je rímskokatolícky Kostol Božského Srdca Ježišovho. Portál verejnej správy uvádza jeho výstavbu v roku 1929; obecná história ho zaraďuje do 20. rokov 20. storočia. Pred výstavbou kostola obyvatelia podľa obecného historického prehľadu súviseli s náboženským životom Spišskej Kapituly. Motív svätého Martina na pečati z roku 1850 odráža práve túto väzbu.
V obci a jej stavebnom vývoji sa zachovali doklady tradičnej vidieckej zástavby. Staršie domy mali drevenú zrubovú konštrukciu, tri vnútorné priestory a sedlovú strechu; pri hospodárskych dvoroch stáli humná a sýpky. Neskoršie, murované domy z prvej polovice 20. storočia priniesli iné stavebné riešenia. Územnoplánovací dokument tieto objekty uvádza ako architektonicky hodnotné prvky sídla.
Obyvateľstvo a život v obci
Obecná stránka uvádza 269 obyvateľov a rozlohu 303 hektárov. Údaj o počte obyvateľov však na stránke nie je pri tejto hodnote označený referenčným dátumom, preto ho nemožno bez ďalšieho potvrdenia vydávať za stav k 31. decembru 2024. Starší rozvojový program zaznamenáva 272 obyvateľov k 31. decembru 2022. Buglovce si zachovali prevažne obytný a vidiecky charakter; ich dejiny boli úzko spojené s poľnohospodárstvom a hospodárením na pôde.
Pre návštevníka sú najlepšie doloženými miestnymi zaujímavosťami historický pôvod obce, kostol a krajinné prostredie. Podklady obce nepreukazujú sieť značených turistických trás ani osobitnú ponuku návštevníckych služieb, preto je vhodné plánovať Buglovce skôr ako pokojné zastavenie v spišskom regióne než ako samostatné turistické stredisko.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.