Brhlovce
Brhlovce sú obec v okrese Levice v Nitrianskom kraji, v kotline na severnom okraji Ipeľskej pahorkatiny. Preslávili sa skalnými obydliami vyhĺbenými do mäkkých vulkanických hornín; ich zachovaná časť tvorí jadro pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry. V obci sa nachádza aj neskorobarokový kaštieľ a kostol Sedembolestnej Panny Márie.
Poloha a prírodné prostredie
Obec leží v kotline obklopenej miernymi svahmi južného úpätia Štiavnických vrchov. Územím preteká zo severu na juh potok Búr, podľa ktorého sa formovala miestna dolina. Nadmorská výška obce sa uvádza približne 174 metrov. Geologický podklad súvisí so sopečnou činnosťou: v okolí sa nachádzajú tufy a tufity, pórovité horniny, ktoré sa dali pomerne ľahko opracovať. Práve ich vlastnosti umožnili vytvárať priestory priamo v svahu.
Dejiny Horných a Dolných Brhloviec
Najstaršia písomná zmienka o obci pochádza z roku 1245. V historických prameňoch sa jej názov zapisoval v rôznych podobách. Horné a Dolné Brhlovce sa vyvíjali ako dve samostatné sídla; Dolné Brhlovce vznikli v 16. storočí v chotári Horných. Ich zástavba na seba nadväzovala a oddeľoval ich potok. K spojeniu do dnešnej obce došlo v roku 1952.
Obživa miestnych obyvateľov bola tradične spojená s poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Rozvíjalo sa tiež tkáčstvo, košikárstvo a kamenárstvo. V miestnych dejinách sa tak prelínajú činnosti závislé od pôdy a potoka s opracúvaním horniny, ktorá dala obci jej najznámejší stavebný prvok.
Skalné obydlia v Šurde
Najvýraznejšou zvláštnosťou Brhloviec sú priestory vysekané do tufového svahu v časti Šurda. Niektoré majú viac podlaží a slúžili na bývanie alebo ako letné kuchyne, komory, pivnice a hospodárske priestory. V samotnom areáli múzejnej expozície stoja pri skalných priestoroch aj murované domy: menší pochádza z 19. storočia, väčší má na priečelí letopočet 1932. Zariadenie domu a hospodárskych častí približuje každodenný život aj tradičné remeslá.
Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry zahŕňa časti Šurda a Dolina a bola vyhlásená v roku 1983. Expozíciu Skalné obydlia sprístupnilo Tekovské múzeum v Leviciach v roku 1992. Za záchranu a obnovu pamiatky získalo múzeum v roku 1993 ocenenie Europa Nostra. Vek a pôvod jednotlivých skalných priestorov sa nedajú jednoducho stotožniť s jedným príbehom: odborné zdroje uvádzajú rozdielne vysvetlenia a niektoré spájajú ich využívanie s hospodárskymi potrebami, iné s úkrytmi pred tureckými vpádmi.
- V múzejnej expozícii možno vidieť skalné priestory, obytné miestnosti a hospodárske zázemie.
- Medzi vystavenými časťami sú kuchyňa, komora, maštaľ a kamenárska dielňa.
- Expozícia ponúka aj lektorský výklad; skupinové návštevy treba vopred nahlásiť múzeu.
Kaštieľ a sakrálne pamiatky
Vyvýšenú časť obce charakterizuje neskorobarokový kaštieľ Bakonyiovcov, datovaný do roku 1756. Ide o dvojpodlažnú stavbu s obdĺžnikovým pôdorysom, ktorej pivničné priestory sčasti zasahujú do tufového podložia. V jeho blízkosti stojí rímskokatolícky kostol Sedembolestnej Panny Márie. Postavili ho v rokoch 1760 až 1772; jeho interiér je známy barokovým zariadením a maľbami pripisovanými maliarovi Antonovi Schmidtovi.
V Dolných Brhlovciach sa nachádza evanjelický kostol, ktorého dnešná podoba pochádza zo začiatku 20. storočia. Miestne historické pramene uvádzajú aj rímskokatolícku kaplnku z roku 1860. Tieto stavby dopĺňajú obraz obce, ktorého najznámejšou časťou zostáva ľudová architektúra v Šurde.
Návšteva Brhloviec
Hlavným dôvodom na návštevu je múzejná expozícia v pamiatkovej rezervácii. Podľa zverejnených informácií Tekovského múzea je v období apríl až október otvorená od utorka do nedele, od 10.00 do 18.00, s obednou prestávkou. Prevádzka je sezónna a pred cestou je vhodné overiť aktuálne podmienky priamo u múzea. Prehliadka sa sústreďuje na areál skalných obydlí; návštevníci by mali rešpektovať, že historická rezervácia zahŕňa aj súkromné a obývané objekty.
Brhlovce sú vhodné najmä pre záujemcov o ľudové staviteľstvo, regionálne dejiny a pamiatkovú ochranu. Ich význam nespočíva iba v nezvyčajných obydliach, ale aj v spojení geologických podmienok s každodenným životom: tuf sa stal materiálom, do ktorého obyvatelia vytesali priestory na bývanie aj hospodárske využitie.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.