← Späť na zoznam

Bošany

Bošany

📍 Základné informácie Poloha: Trenčiansky kraj, okres Partizánske Rozloha: 14,39 km² Počet obyvateľov: 3 989 Nadmorská výška: 177 m n. m. Prvá písomná zmienka: 1183 Charakter obce: Malá obec na stredn…

Bošany Trenčiansky / Prievidza

Bošany sú obcou v okrese Partizánske v Trenčianskom kraji, ležiacou v Nitrianskej sprašovej pahorkatine pri rieke Nitra a v blízkosti sútoku s Bebravou. Ich dejiny pripomína renesančný kaštieľ rodu Bossányiovcov, neskorobarokový kostol sv. Martina aj priemyselná tradícia garbiarstva, ktorá výrazne zmenila podobu sídla.

Poloha a podoba obce

Bošany ležia na pravostrannej nive Nitry a na priľahlom pahorkatinnom území. Kataster zahŕňa tri územia: Veľké Bošany, Malé Bošany a Baštín. Zástavba prvých dvoch častí je súvislá, Baštín leží približne kilometer južne od Bošian. Obcou preteká rieka Nitra; v jej blízkosti sa nachádza sútok s Bebravou.

Súčasná obec vznikla v roku 1924 zlúčením Veľkých a Malých Bošian. Baštín sa k nej pripojil v roku 1960. Pôvodne vidiecky charakter sídla sa v ďalších desaťročiach menil spolu s rozvojom priemyslu a bytovej výstavby. Dnes sa pri staršej nízkopodlažnej zástavbe nachádzajú aj bytové domy sídliska J. Kráľa.

Od stredovekých sídiel po dnešné Bošany

Veľké Bošany sa v písomných prameňoch prvýkrát spomínajú v roku 1183 pod názvom Bossan. Záznam súvisí s vrátením miestneho desiatku nitrianskym kanonikom. Malé Bošany sa v prameňoch objavujú neskôr. Dejiny oboch sídiel boli úzko späté s miestnou šľachtou, najmä s rodom Bossányiovcov, ktorý patril k významným vlastníkom tunajších majetkov.

Archeologické nálezy dokladajú osídlenie územia už v praveku. V katastri sa našli stopy osídlenia z mladšej doby kamennej, z doby bronzovej i železnej. Nálezy keramiky a pohrebných predmetov svedčia aj o osídlení včasného stredoveku. Keramika z 9. storočia z okolia zaniknutého kaštieľa v Malých Bošanoch dokladá osídlenie z obdobia Veľkej Moravy.

Baštín má vlastný historický vývoj: pôvodne patril do chotára Krnče a v písomných prameňoch sa uvádza aj pod starším názvom Baska. Miestny kaštieľ, spájaný s rodom Bacskádyovcov, sa nezachoval. Aj tento príklad ukazuje, že dnešné Bošany vznikli spojením viacerých sídiel s odlišnou majetkovou minulosťou.

Kaštiele a historické jadro

Najvýraznejšou historickou stavbou obce je renesančný kaštieľ Bossányiovcov, ktorého počiatky siahajú do polovice 16. storočia. Štvoruholníkový objekt sa v priebehu storočí menil: v 17. storočí pribudla polygonálna bašta a neskôr sa upravovali jeho fasády aj vnútorné priestory. Poškodili ho nevhodné hospodárske zásahy a požiar v roku 2000. Obecná stránka uvádza, že kaštieľ prešiel do súkromného vlastníctva a prebieha jeho rekonštrukcia; aktuálnu možnosť prehliadky sa preto odporúča overiť vopred.

V blízkosti stojí druhý, barokovo-klasicistický kaštieľ, postavený v roku 1776 z podnetu Ignáca Bošániho a jeho manželky Terézie. Jeho pravidelnú fasádu dopĺňajú rizality a manzardová strecha. Po období, keď v budove sídlila škola a neskôr hostinec, prešiel objekt rekonštrukciou. Zachovala sa aj zemianska kúria s barokovým a klasicistickým krídlom, ktorá dnes slúži ako súkromné obydlie.

  • Renesančný kaštieľ Bossányiovcov pochádza z polovice 16. storočia.
  • Barokovo-klasicistický kaštieľ bol postavený v roku 1776 a jeho areál dopĺňa park.
  • Medzi ďalšie evidované pamiatky patria Červená a pohrebná kaplnka a socha sv. Floriána z roku 1768.

Kostol sv. Martina

Rímskokatolícky kostol sv. Martina biskupa stojí na mieste staršieho stredovekého chrámu. Samotný kostol sa v písomných prameňoch uvádza od roku 1332, zatiaľ čo staršie doklady spomínajú bošiansku farnosť. Súčasná neskorobaroková stavba vznikla v rokoch 1771 až 1776 pod vedením staviteľa Pirchera.

Jednoloďový chrám má vežu vstavanú nad priečelím a zachovaný neskorobarokový mobiliár. Hlavný oltár zdobí obraz sv. Martina biskupa z roku 1776, pripisovaný trnavskému maliarovi Jozefovi Zanussimu. Kostol je významnou dominantou obce, no informácie o návštevných hodinách alebo pravidelnej možnosti prehliadky interiéru nie sú v použitých zdrojoch uvedené.

Garbiarska výroba a Baťovská stopa

Priemyselný rozvoj Bošian sa začal v roku 1857 založením garbiarne Adolfom Schmittom. Podnik spracúval kožu a vyrábal okrem iného hnacie remene či konské postroje. Na prelome 19. a 20. storočia sa menili jeho vlastníci a výroba prechádzala obdobiami rastu aj útlmu.

V roku 1930 továreň odkúpil Tomáš Baťa, výrobu modernizoval a rozšíril. Pre zamestnancov vznikli obytné kolónie, známe ako Červená a Biela kolónia; ich názvy súviseli s farbou použitého muriva a omietky. Súčasťou priemyselnej histórie je aj železničná stanica v Bošanoch, vybudovaná v roku 1884, a úzkorozchodná železnica, ktorá továreň napojila na hlavnú trať v roku 1920.

Čo si v Bošanoch všimnúť

Historické jadro umožňuje vnímať vedľa seba šľachtické sídla, kostol aj stopy priemyselného rozvoja. Pri návšteve možno podľa prístupnosti jednotlivých areálov pozorovať najmä architektúru kaštieľov, kostola a obytných kolónií. Súkromné vlastníctvo viacerých objektov však znamená, že ich interiéry nemusia byť verejne prístupné.

Obec uvádza kultúrny dom s kinosálou a knižnicu; v Bošanoch sa koná aj Bošiansky jarmok. Keďže termíny podujatí a prevádzka zariadení sa môžu meniť, aktuálne informácie je vhodné vyhľadať pred návštevou na oficiálnych stránkach obce. Dostupné zdroje nepotvrdzujú konkrétnu značenú turistickú trasu ani organizované rekreačné aktivity pri rieke.

Zdroje a ďalšie informácie

Chýba nám tu niečo? Doplníme.


    Pridaj komentár

    Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *