← Späť na zoznam

Kostol Zmŕtvychvstania Pána

Kostol Zmŕtvychvstania Pána: Architektonický skvost a historický poklad
Kostol Zmŕtvychvstania Pána sa nachádza v malebnej obci Liptovský Mikuláš, ktorá j…

Liptovský Mikuláš

Kostol Zmŕtvychvstania Pána je historické pomenovanie chrámu v starej Dúbravke, mestskej časti Bratislavy; dnes je známy ako rímskokatolícky farský kostol svätých Kozmu a Damiána. Baroková stavba z prvej polovice 18. storočia stojí na vyvýšenom mieste v západnej časti Dúbravky a prekrýva zvyšky staršieho stredovekého kostolíka.

Kde kostol stojí a ako sa nazýva

Chrám sa nachádza v historickej časti Dúbravky, na svahu pri úpätí masívu Devínskej Kobyly. Jeho okolie tvorí aj cintorín a neďaleká kaplnka Sedembolestnej Panny Márie. Aktuálne pomenovanie farského kostola pripomína svätých Kozmu a Damiána, zatiaľ čo názov Kostol Zmŕtvychvstania Pána sa zachoval v historických opisoch. Súvisí aj s doloženým oltárom Veľkonočnej nedele, ktorý sa v chráme spomína v kanonickej vizitácii z roku 1731.

Pri identifikácii je dôležité nezamieňať Dúbravku s Liptovským Mikulášom: tento kostol sa nachádza v Bratislave, nie v Liptove. Dúbravka bola pôvodne samostatnou obcou; od roku 1946 je súčasťou Bratislavy.

Stredoveký predchodca

Archeologický výskum v rokoch 1990 – 1991 odkryl pri obnove barokového chrámu murivo staršej stavby a hroby. Podľa pôdorysu a zachovaných stavebných prvkov odborníci predchodcu zaraďujú približne do obdobia od 11. do polovice 13. storočia. Išlo o menší jednoloďový kostol s nepravidelnou apsidou na východnej strane; jeho rozmery sa odhadujú na približne 16 × 8 metrov. Na časti muriva sa našli zvyšky omietky a maľby. Pozostatky stavby boli po výskume opätovne zasypané, takže dnes ich návštevník v interiéri neuvidí.

Nie je známe, kedy a za akých okolností stredoveký kostol zanikol. Niekedy sa jeho koniec spája s vojenskými udalosťami roku 1529, no ide o možnú hypotézu, nie potvrdený záver archeologického výskumu. Neskoršie osídlenie Dúbravky je spojené aj s príchodom chorvátskych kolonistov v 16. storočí; najstaršia známa písomná zmienka o obci pochádza z roku 1574.

Baroková stavba

Dnešný kostol vznikol v 18. storočí na základoch staršej stavby. Často sa uvádza rok 1723, no pramene dokladajú, že stavebné práce prebiehali už predtým: záznam z roku 1714 hovorí o rozostavanom chráme a kanonická vizitácia uvádza úpravy interiéru v roku 1722. Preto je presnejšie hovoriť o stavbe z prvej polovice 18. storočia než pripisovať jej výstavbu jedinému jednoznačnému dátumu. Murovanú vežu pristavali v roku 1766.

Nezvyčajný oválny pôdorys odlišuje kostol od bežných pozdĺžnych chrámov. Vnútorný priestor členia mohutné piliere, ktoré vytvárajú bočné nikové priestory; loď zastrešuje plytká klenba. Z exteriéru upútajú členené fasády a veža s cibuľovitou strechou. Architektúra sa zaraďuje k barokovým centrálnym stavbám a jej riešenie sa v odbornej literatúre porovnáva s bratislavským kostolom trinitárov.

Oltáre a vybavenie v historických prameňoch

Staršie opisy zachytávajú viacero oltárov a bohatšie vybavenie, než aké sa zachovalo v pôvodnej podobe. V roku 1728 bol podľa historickej vizitácie osadený hlavný oltár svätých Kozmu a Damiána, ktorý daroval palatín Mikuláš Pálfi. Ďalší oltár bol venovaný Veľkonočnej nedeli a zobrazoval Ukrižovanie. Neskorobarokový hlavný oltár opisovaný v pamiatkových záznamoch sa po roku 1966 pre zlý stav demontoval a nezachoval sa. Zostal obraz svätých patrónov a obraz Zmŕtvychvstania.

Kostol prešiel v 20. storočí viacerými opravami. Počas bojov o Bratislavu v roku 1945 ho poškodila delostrelecká a mínometná paľba. Rozsiahla obnova v rokoch 1983 – 1991 zahŕňala spevňovanie základov a klenby. V rokoch 2013 – 2014 sa obnovil krov a strešná krytina; v roku 2020 vnútorné osvetlenie a ozvučenie.

Farský kostol a pamiatkový areál

Dúbravka sa stala samostatnou farnosťou v roku 1807 a odvtedy sa viedli jej vlastné farské matriky. Kostol tak nepredstavuje iba barokovú dominantu starej obce, ale aj dlhodobo využívané centrum miestneho cirkevného života. Je súčasťou pamiatkovo chráneného fondu Slovenska.

Pri návšteve si možno všimnúť aj kaplnku Sedembolestnej Panny Márie v areáli cintorína. Jej dnešná stavba pochádza z konca 16. storočia a má polygonálne ukončenie a krížovú hrebienkovú klenbu. Kaplnka aj kostol sú samostatné sakrálne objekty; historická blízkosť neznamená, že ide o jednu stavbu.

Čo je dobré vedieť pred návštevou

  • Kostol hľadajte v starej Dúbravke v Bratislave, nie v Liptovskom Mikuláši.
  • V súčasnosti sa označuje ako farský kostol svätých Kozmu a Damiána; pomenovanie Kostol Zmŕtvychvstania Pána sa objavuje v historických súvislostiach.
  • Zvyšky stredovekého kostolíka sú zasypané a nie sú bežne prístupnou archeologickou expozíciou.
  • Verejne dostupné zdroje spoľahlivo nepotvrdzujú pravidelnú prehliadkovú prístupnosť interiéru. Možnosť vstupu je preto vhodné overiť vo farnosti.

Zdroje a ďalšie informácie

Chýba nám tu niečo? Doplníme.


    Pridaj komentár

    Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *