Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej
Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej stojí v historickom centre Banskej Štiavnice, na rozhraní Radničného námestia a Námestia sv. Trojice. Neskorogotický chrám z prelomu 15. a 16. storočia je známy hviezdicovou klenbou, vzácnymi stredovekými plastikami a nástennou maľbou Posledného súdu. V meste sa mu hovorí aj Slovenský kostol.
Kostol baníckeho mesta
Chrám vznikol v období, keď bohatstvo miestnych baní podporovalo rast Banskej Štiavnice a jej stavebný rozvoj. Podľa farských historických údajov sa stavalo od roku 1488; práce na kostole sa skončili v roku 1500 a 16. novembra ho vysvätil Gregor, biskupský vikár ostrihomského arcibiskupstva. Dvanásť konsekračných krížov na obvodových stenách pripomína miesta pomazania pri vysviacke.
Kostol slúžil rozrastajúcej sa strednej baníckej vrstve. V roku 1555 sa stal farským kostolom, keď sa pôvodný farský Kostol Panny Márie zmenil na opevnený Starý zámok. Jeho pomenovanie Slovenský kostol súvisí s tým, že tu od roku 1658 pôsobil slovenský kazateľ. V rokoch 1580 až 1672 chrám užívali evanjelici; obdobie reformácie tak zanechalo stopu aj v jeho náboženských dejinách.
Neskorogotická stavba a jej klenba
Kostol má jednu loď a neskorogotickú sieťovo-hviezdicovú klenbu. Jej rebrá plynulo pokračujú z lode do presbytéria bez výrazného víťazného oblúka, čím sa priestor svätyne a lode prepája nezvyčajným spôsobom. Na kamenných konzolách, ktoré podopierajú rebrá, sú vytesané postavy a symboly. Objavujú sa medzi nimi anjeli s nástrojmi Kristovho umučenia, svätá Katarína a svätá Barbora, ako aj postavy spájané s výstavbou chrámu.
Medzi opornými piliermi na severnej a južnej strane sú bočné kaplnky, každá s odlišným typom sieťovej klenby a kamenárskym riešením okien. Na západnej strane sa nachádza dvojúrovňová empora. Pod kostolom je krypta, do ktorej pochovávali mestských richtárov a majetných mešťanov.
Renesančná predsieň bola pristavaná v roku 1555. Z nej vedie kamenný portál, ktorý bol pred jej výstavbou hlavným vstupom do kostola. Nad ním sa zachovala maľba s erbom Uhorska, mestským erbom a erbom Pavla Rubigalla, uvádzaného ako hlavný donátor stavby. K presbytériu bola pristavaná aj baroková kaplnka sv. Jána Nepomuckého.
Maľba Posledného súdu
Jedným z najvýraznejších diel interiéru je rozsiahla nástenná maľba Posledného súdu na južnej stene presbytéria. Odkryli ju pri reštaurátorských prácach v 70. rokoch 20. storočia. Kompozícia spája maľbu na vlhkej omietke s technikou a secco, pri ktorej sa maľuje na suchý podklad. Jej výjav predstavuje Krista, Pannu Máriu a sv. Jána evanjelistu, archanjela Michala a rozdelenie duší. Niektoré poškodené postavy sa nedajú s istotou identifikovať.
V kostole sa zachovala aj neskorogotická kamenná krstiteľnica z konca 15. storočia. Pochádza z obdobia vzniku chrámu a dnes je umiestnená v kaplnke Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. K stredovekému zariadeniu patrí tiež socha Ukrižovaného Krista z 90. rokov 15. storočia a polychrómovaná drevená Madona s dieťaťom, datovaná rokom 1506 a pripisovaná majstrovi označovanému iniciálami M. S.
Sochy sv. Kataríny a sv. Barbory z pôvodného hlavného oltára sa už v kostole nenachádzajú; sú uložené v Galérii Jozefa Kollára. Zo starého oltárneho súboru sa zachovalo aj sedem tabuľových malieb. Ich dnešné umiestnenie je rozdelené medzi kostol vo Svätom Antone a zbierky v Budapešti a Ostrihome.
Barokové a novšie úpravy
Podoba interiéru sa v priebehu storočí menila. Jezuiti, ktorí prevzali kostol v roku 1692, prispeli k jeho barokovému zariadeniu. Hlavný oltár tvorí stĺpová architektúra s obrazom Zasnúbenia sv. Kataríny Alexandrijskej Panne Márii s Ježiškom. Z barokového obdobia pochádza aj kazateľnica z roku 1727 a niekoľko ďalších obrazov a sôch.
Koncom 19. storočia sa interiér upravoval v neogotickom duchu. V roku 1900 pribudli súčasné chóry a organ z dielne bratov Riegerovcov. Farebné okná presbytéria pochádzajú z roku 1894 a vitráže bočných kaplniek z roku 1907. Pri obnove v rokoch 1971 až 1973 odkryli nástennú maľbu Posledného súdu; ďalšie reštaurátorské práce nasledovali v 80. rokoch 20. storočia.
Čo si na kostole všimnúť
- Prechod klenby z lode do presbytéria a rôznorodé klenby bočných kaplniek.
- Kamenné figurálne konzoly pod klenbovými rebrami.
- Nástennú maľbu Posledného súdu na južnej stene presbytéria.
- Neskorogotickú krstiteľnicu, Madonu a sochu Ukrižovaného Krista.
- Portál v renesančnej predsieni a erby nad ním.
Návšteva kostola
Kostol sa nachádza priamo v historickom jadre mesta, pri Radničnom námestí. Podľa informácie zverejnenej farnosťou je mimo svätých omší pre verejnosť zatvorený. Ak si chcete prezrieť interiér, overte si aktuálne časy bohoslužieb alebo možnosti návštevy priamo vo farnosti; pravidelné turistické otváracie hodiny nie sú na farskej stránke uvedené.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.