← Späť na zoznam

Kostol sv. Františka z Assisi

Kostol sv. Františka z Assisi v Humennom
Kostol sv. Františka z Assisi, nachádzajúci sa v meste Humenné, je jedným z najvýznamnejších príkladov sakrálnej archit…

Humenné

V centre Humenného stojí rímskokatolícky Kostol Všetkých svätých, gotická sakrálna stavba spojená s bývalým františkánskym kláštorom. Jeho dejiny siahajú do stredoveku a sú späté s viacerými stavebnými úpravami, požiarmi aj premenami náboženského života mesta. Označenie „Kostol sv. Františka z Assisi“ nie je jeho súčasným patrocíniom: v Humennom sa tento názov vzťahuje skôr na františkánsky pôvod chrámu než na jeho dnešné zasvätenie.

Kde sa kostol nachádza a ako sa volá

Kostol sa nachádza v centre Humenného a je farským chrámom rímskokatolíckej farnosti Všetkých svätých. Zápis v cirkevnom schematizme aj údaje mesta používajú názov Kostol Všetkých svätých. Budova kláštora prilieha ku kostolu zo severnej strany, takže obe stavby tvoria historický areál.

Pri určovaní jeho názvu je dôležité odlíšiť súčasné zasvätenie od historického pôvodu. Chrám vybudovali františkáni ako súčasť kláštora, no podľa farských historických údajov bol pôvodne zasvätený Panne Márii. O tom, či sa jeho rané patrocínium uvádza v prameňoch jednotne, však existujú rozdielne informácie.

Františkánske začiatky a stredoveká stavba

Františkáni pôsobili v Humennom v súvislosti s podporou miestneho šľachtického rodu Drugethovcov. Presný dátum ich príchodu ani zakladateľ kláštora nie sú spoľahlivo ustálené. Odborný výskum datuje výstavbu kostola na prelom 14. a 15. storočia; prvá známa písomná zmienka o františkánoch v Humennom pochádza z roku 1488. Chrám tak predstavuje významný doklad stredovekej prítomnosti žobravých reholí v regióne.

Kostol nebol prvým farským chrámom Humenného. Starší farský kostol svätého Petra stál na inom mieste, v priestore niekdajšieho mestského námestia. Keď tento chrám v roku 1787 zničil požiar, farskú funkciu prevzal bývalý františkánsky kostol. Františkánsky kláštor bol zrušený v roku 1786 v rámci jozefínskych reforiem.

Požiare a stavebné premeny

Vývoj kostola poznačili opakované požiare a prestavby. Po požiari v roku 1529 bol opravený; poškodenie a obnova sa spájajú aj s udalosťami 17. storočia. Po návrate františkánov do Humenného v tomto období sa v areáli rozvíjala aj mariánska úcta. Farské dejiny uvádzajú kaplnku Panny Márie Loretánskej v ohrade kostola, ktorá sa stala pútnickým miestom.

Stavba si zachovala stredoveké jadro, no jej dnešná podoba je výsledkom viacerých období. V presbytériu sa uplatňuje neskorogotická klenba, zatiaľ čo klenba lode pochádza z neskorších úprav. V roku 1765 bola loď zaklenutá a vznikol organový chór. Ďalšie zásahy vrátane úprav okenných kružieb sa uskutočnili v 20. storočí.

Architektúra a interiér

Kostol je jednoloďová stavba s polygonálne ukončeným presbytériom. K jeho severnej strane je pristavaná veža a na južnej strane sa nachádza kaplnka. V presbytériu vyniká neskorogotická sieťová klenba s profilovanými rebrami a drobnými kruhovými svorníkmi. Okná a ich kružby patria k prvkom, ktoré pomáhajú čítať stredoveký pôvod stavby.

Interiér nemožno opisovať ako jednotne zachovaný gotický priestor. K stredovekým častiam sa pridali neskoršie klenby a zariadenie, ktorého výrazné prvky sú pseudogotické. Mestský zdroj spája vnútorné zariadenie s druhou polovicou 19. storočia; farské údaje uvádzajú pri viacerých oltároch a kazateľnici výrobu v Tirolsku okolo roku 1900. V kostole sa nachádzajú aj vitrážové okná akademického maliara Mikuláša Klimčáka, rodáka z Humenného.

Oltáre, vitráže a relikvie

V bočnej kaplnke sa uchovávajú relikvie svätého Bonifáca. Mesto uvádza, že ich dostal humenský pán Žigmund II. Drugeth v roku 1677 ako dar od pápeža. Ostatky sú spojené s miestnou úctou k svätcovi a patria k osobitostiam interiéru. Farský opis zaznamenáva aj oltáre zasvätené Panne Márii Karmelskej, svätému Jánovi Nepomuckému a Svätému krížu.

  • Presbytérium: neskorogotická sieťová klenba a polygonálne ukončenie svätyne.
  • Južná kaplnka: priestor spojený s relikviami svätého Bonifáca.
  • Vitráže: okná vytvorené akademickým maliarom Mikulášom Klimčákom.
  • Kláštorné zázemie: budova bývalého františkánskeho kláštora prilieha ku kostolu zo severu.

Pamiatkový význam

Kostol je národnou kultúrnou pamiatkou a súčasťou pamiatkového areálu bývalého františkánskeho kláštora. Jeho hodnota spočíva v zachovanom stredovekom stavebnom jadre aj v tom, že dokumentuje dlhodobý vývoj sakrálnej architektúry v Humennom. V roku 2019 sa uskutočnil archeologický výskum súvisiaci s kostolom a kláštorným areálom; odborné práce pomohli spresňovať poznatky o stavebnom vývoji objektu.

Pri návšteve je vhodné vnímať kostol ako fungujúci farský chrám, nie iba ako historickú expozíciu. Jeho súčasné zasvätenie je Všetkým svätým a prípadný vstup mimo bohoslužieb závisí od aktuálneho režimu farnosti. Otváracie hodiny pre turistické prehliadky sa nepodarilo potvrdiť.

Zdroje a ďalšie informácie

Chýba nám tu niečo? Doplníme.


    Pridaj komentár

    Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *