Kostol sv. Františka Xaverského
Kostol sv. Františka Xaverského je bývalý jezuitský kostol na Námestí slobody v centre Skalice. Je súčasťou národnej kultúrnej pamiatky, ktorú tvorí aj niekdajší jezuitský kláštor, a patrí k výrazným barokovým stavbám mesta. Dnes neslúži na pravidelné bohoslužby; po obnove ho Skalica využíva na kultúrne a spoločenské podujatia.
Jezuiti v Skalici a vznik kostola
Jezuiti prišli do Skalice v roku 1660. Ich pôsobenie súviselo s rekatolizačnou činnosťou rádu aj so vzdelávaním: plánovali školu a kolégium, pri ktorých postupne vznikol rozsiahlejší areál. Základný kameň školy a kostola položili v roku 1693. Výstavbu chrámu prerušila v roku 1714 morová epidémia a dokončený bol v roku 1724. Zasvätili ho svätému Františkovi Xaverskému, jezuitovi a patrónovi misijnej činnosti rádu.
Kostol tvoril súčasť širšieho jezuitského komplexu na okraji skalického námestia. Návšteva Márie Terézie v roku 1756 je uvádzaná v miestnych informačných materiáloch, ktoré opisujú dejiny stavby. Po zrušení jezuitskej rehole v roku 1773 sa zmenilo aj jej využitie.
Baroková stavba na námestí
Kostol má trojloďovú dispozíciu a dvojvežové priečelie. Tieto znaky vyplývajú zo záznamu v evidencii nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok. Jeho poloha pri námestí a napojenie na kláštorný areál pripomínajú, že nešlo o samostatný farský chrám, ale o súčasť jezuitského školského a rehoľného zázemia.
V interiéri sa pôvodne nachádzalo osem oltárov: hlavný a oltáre v bočných kaplnkách vrátane kaplnky Panny Márie. Z pôvodného zariadenia sa zachoval hlavný oltár s obrazom svätého Františka Xaverského a sochami svätého Petra a svätého Pavla. V bočnej mariánskej kaplnke zostala časť barokovej freskovej výzdoby. Tieto prvky patria medzi najdôležitejšie zachované umelecké súčasti chrámu.
Od rehoľného kostola k mestskému priestoru
Po odchode jezuitov prevzali kostol paulíni. Pôsobili tu od roku 1776 do zrušenia svojej rehole v roku 1786; neskôr chrám dočasne slúžil ako gymnaziálny kostol. V ďalších obdobiach postupne strácal pôvodné zariadenie a využívali ho aj na praktické účely, napríklad ako sklad. Dlhé obdobie zanedbania sa podpísalo na stave budovy aj na úbytku interiérového vybavenia.
V rokoch 2010 až 2011 prešiel kostol komplexnou rekonštrukciou. Obnova sa týkala stavby i zachovaných výtvarných prvkov; do interiéru pribudol organ zakúpený v anglickom Sheffielde. Za obnovu získal kostol ocenenie Kultúrna pamiatka roka 2011 – Fénix, ktoré bolo udelené v novembri 2012. Obnovená pamiatka sa stala mestským kultúrnym priestorom, nie navráteným farským kostolom.
Čo si pri návšteve všímať
Pri prehliadke je dobré rozlišovať medzi tým, čo sa v chráme zachovalo, a tým, čo patrilo k jeho pôvodnému vybaveniu. Viacero oltárov, hudobných nástrojov a ďalších súčastí interiéru sa nezachovalo. Pozornosť si zaslúžia najmä hlavný oltár s oltárnym obrazom, zvyšky výzdoby v kaplnke Panny Márie a priestorové riešenie trojloďovej stavby.
- Kostol je na Námestí slobody v Skalici, v rámci areálu bývalého jezuitského kláštora.
- V súčasnosti slúži predovšetkým kultúrnym podujatiam, nie pravidelným bohoslužbám.
- Možnosť prehliadky sa môže meniť podľa sezóny a programu mesta; pred návštevou si treba overiť aktuálne sprístupnenie v Turistickej informačnej kancelárii Skalica.
Praktický význam pamiatky
Kostol je chránený ako súčasť národnej kultúrnej pamiatky „Kláštor a kostol jezuitov“. Evidencia pamiatok uvádza kostol na Námestí slobody 1 a opisuje ho ako stavbu s trojloďovou dispozíciou a dvojvežovým priečelím. Pri návšteve Skalice tak nejde iba o historický sakrálny objekt, ale aj o priestor, ktorého dnešná funkcia nadväzuje na mestský kultúrny život. Prístup dovnútra nie je vhodné predpokladať bez overenia konkrétneho termínu.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.