Kostol sv. Bartolomeja
V centre Prievalov v okrese Senica stojí rímskokatolícky farský Kostol sv. Michala archanjela, baroková stavba z 18. storočia. Vznikol na mieste staršieho chrámu a jeho okolie dodnes pripomína historický význam kostola pre obec: zachovala sa časť obranného múru a pri kostolnom múre stojí pranier.
Kostol v centre Prievalov
Prievaly ležia na Záhorí, na úpätí Malých Karpát. Kostol tvorí výrazný orientačný bod v centrálnej časti obce a je jej farským chrámom. Jeho dnešné patrocínium patrí svätému Michalovi archanjelovi. Názov Kostol sv. Bartolomeja, uvedený v zadaní, sa s týmto kostolom nezhoduje.
Dejiny chrámu sa prelínajú s dejinami obce, ktorá ležala pri významnej historickej ceste cez Biksárdsky priesmyk. Prievaly sa v písomných prameňoch spomínajú v roku 1439 pod názvami Svancendorf a Zenthgwrgh. Obecná história uvádza aj staršie správy o kostole a fare, tie však treba odlišovať od spoľahlivo doloženej prvej písomnej zmienky o obci.
Od staršieho chrámu k barokovej stavbe
Predchodcom dnešného kostola bol menší murovaný chrám, ktorý odborný opis spája so zasvätením svätému Jurajovi. Z neho sa zachovala časť obranného múru zo 17. storočia. Kostolný areál mal v minulosti aj ochrannú funkciu: opevnenie podľa obecnej histórie poskytovalo obyvateľom útočisko počas nebezpečných období.
Nový kostol vznikal v polovici 18. storočia. Jeho stavbu podporili zemepán Ladislav Karlóthkoy a jeho manželka Júlia Ottlíková. Zdroje uvádzajú rozdielne časové vymedzenie výstavby: začiatok prác kladú do roku 1748, zatiaľ čo samotnú stavbu datujú do rokov 1750 až 1756. Výsledkom je barokový chrám, ktorý svojou dispozíciou a výzdobou zodpovedá sakrálnej architektúre tohto obdobia.
Architektúra kostola
Kostol je jednoloďový. Loď na východnej strane uzatvára polygonálne zakončené presbytérium, pri ktorom je pristavaná sakristia. Na západnej strane stojí veža; k jej vstupu pribudla v 20. storočí valcovitá prístavba. Bočný vchod v lodi chráni menšia predsieň.
Interiér je zaklenutý odlišne v jednotlivých častiach. Presbytérium má valenú klenbu s lunetami, loď pruské klenby dosadajúce na združené nástenné piliere. Vonkajšie fasády členia polkruhovo ukončené okná, lizénové rámovanie a dvojstupňové oporné piliere. Barokový charakter stavby tak možno čítať nielen v jej celkovom usporiadaní, ale aj v členení stien a klenieb.
Oltáre a zariadenie interiéru
Vnútorné vybavenie zahŕňa diela z viacerých období. Hlavný oltár pochádza zo začiatku 20. storočia a je riešený v štýle luiséznej secesie. Obsahuje starší obraz svätého Michala z 19. storočia, sochy svätých Petra a Pavla a v hornej časti plastiku Najsvätejšej Trojice. Vedľa hlavného oltára sa nachádzajú staršie bočné oltáre a ďalšie umelecké prvky.
- Neskorobarokové oltáre sú zasvätené Svätému krížu, Kalvárii, Panne Márii a svätému Františkovi Serafínskemu.
- Rokokový bočný oltár svätého Vendelína pochádza z druhej polovice 18. storočia.
- Skupina Ukrižovania s postavami Márie a svätého Jána je datovaná do polovice 18. storočia.
- Kazateľnica z polovice 18. storočia má na rečništi postavy cirkevných otcov; krstiteľnica pochádza z druhej polovice toho istého storočia.
V zadnej časti lode je chór nesený dvoma masívnymi stĺpmi. Organová skriňa s plastikou anjela je rokoková a pochádza z konca 18. storočia. Zábradlie chóru bolo zhotovené v roku 1815; zdobia ho erby rodov Apponyiovcov a Windischgrätzovcov. Inventárne súpisy spomínajú aj monštranciu z roku 1842. Tieto prvky ukazujú, že zariadenie kostola sa utváralo postupne a spája barokové, rokokové aj neskoršie zásahy.
Areál, cintorín a pranier
Kostolný areál pripomína aj staršie dejiny obce mimo samotnej sakrálnej stavby. Pri múre stojí kamenný pranier, ktorý pôvodne stál pred zájazdnym hostincom a pochádza z konca 18. storočia. Okolo kostola býval cintorín; po jeho zrušení v roku 1780 zriadili nový cintorín za obcou. V okolí chrámu zostalo niekoľko kamenných krížov datovaných do rokov 1768 a 1794.
Opevnenie kostola sa spája s nepokojnými obdobiami v dejinách regiónu. Zachovaný múr preto nie je iba architektonickým doplnkom areálu, ale aj pripomienkou jeho niekdajšej obrannej funkcie. Kostol zároveň zostával duchovným a spoločenským centrom Prievalov; k jeho minulosti patria aj miestni kňazi, medzi nimi Ignác Medňanský a Juraj Slabich, spájaní so Slovenským učeným tovarišstvom.
Návšteva kostola
Kostol stojí v centrálnej časti Prievalov a slúži na bohoslužobné účely. Keďže ide o aktívny farský chrám, možnosť vstupu mimo bohoslužieb nemožno predpokladať; pred návštevou interiéru je vhodné overiť si aktuálne farské oznamy alebo sa obrátiť na farský úrad. Zvonka možno vnímať barokovú dispozíciu, vežu, zachovanú časť obranného múru i prvky v okolí kostola bez toho, aby sa návšteva zamieňala s garantovanou prehliadkou interiéru.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.