Zvonivá jama
Zvonivá jama je korózno-rútivá priepasť v strednej časti Plešivskej planiny v Slovenskom krase, v katastrálnom území Plešivca v okrese Rožňava. Je hlboká približne 100 metrov a významná rozľahlým podzemným dómom, vysokými pagodovitými stalagmitmi aj ako zimovisko netopierov. Nejde o sprístupnenú turistickú jaskyňu: zostup do nej predstavuje nebezpečenstvo a lokalita podlieha prísnej ochrane.
Poloha v krajine Slovenského krasu
Vchod sa nachádza v jednom z početných závrtov na Plešivskej planine, v jej strednej časti označovanej aj ako Mesačná krajina. Krasový povrch planiny je rozčlenený závrtmi a puklinami, ktorými sa zrážková voda dostáva do podzemia. Zvonivá jama je jednou z výrazných priepastí tejto oblasti a súvisí s krasovým systémom, ktorého podzemné vody pokračujú smerom k údoliu Slanej.
Názov sa používa aj pri iných krasových lokalitách v okrese Rožňava. Tento článok sa venuje priepasti na Plešivskej planine v katastri Plešivca, ktorú opisuje Správa slovenských jaskýň. Pri vyhľadávaní v mapách alebo starších záznamoch preto treba rozlišovať názvy, polohu a katastrálne územia.
Ako priepasť vznikla a čo ukrýva
Zvonivá jama sa vytvorila vo svetlých wettersteinských vápencoch stredného triasu, ktoré sú súčasťou silického príkrovu. Zaraďuje sa medzi korózno-rútivé priepasti: rozpúšťanie vápenca vodou postupne rozširovalo pukliny a nestabilné časti stropu i stien sa následne zrútili. Kolmá vstupná šachta vznikala pôsobením zrážkovej vody presakujúcej pozdĺž križujúcich sa tektonických puklín.
Šachta ústi v hĺbke približne 45 metrov do rozsiahleho podzemného dómu. Na jeho dne leží mohutný sutinový kužeľ a po stranách sa dvíhajú šikmé chodby, ktoré súvisia s podzemným odvodňovaním priľahlých závrtov. V priestore sa nachádzajú nápadné pagodovité stalagmity. Niektoré presahujú výšku desať metrov; najvyšší dosahuje približne 26 metrov. Ide o krehké prírodné útvary, ktorých vzhľad vznikal dlhodobým ukladaním minerálnych látok z presakujúcej vody.
Podzemné vody zo Zvonivej jamy prenikajú do Novej Brzotínskej jaskyne a odtiaľ vyvierajú na povrch pri kaňone Slanej. Priepasť tak nie je iba samostatným zvislým priestorom, ale súčasťou širšieho krasového odvodňovania Plešivskej planiny.
Netopiere a podzemný život
Priepasť patrí medzi významné zimoviská netopierov na Plešivskej planine. Zaznamenali tu sedem druhov; medzi početnejšie patria podkovár malý a uchaňa čierna. Chladné a stabilnejšie podmienky podzemia umožňujú netopierom prečkať obdobie zimného spánku, preto môže rušenie v jaskyni ohroziť ich zimovanie.
V jaskyni sa uvádza aj výskyt vzácneho jaskynného šťúrika Neobisium (Blothrus) slovacum. Jeho prvý objav sa spája s neďalekou Diviačou priepasťou. Podzemné druhy a ich prostredie sú ďalším dôvodom, prečo sa Zvonivá jama chráni a nemá sa navštevovať ako bežná atrakcia.
- Typ lokality: korózno-rútivá priepasť v strednotriasových vápencoch.
- Hĺbka: približne 100 až 101 metrov.
- Výrazné útvary: pagodovité stalagmity, najvyšší uvádzaný približne 26 metrov.
- Prírodný význam: zimovisko viacerých druhov netopierov a výskyt jaskynných bezstavovcov.
Objavovanie a odborný význam
Otvor priepasti bol známy už v minulosti. Prvé zaznamenané zostupy sa datujú do rokov 1875 a 1882; odborný opis vznikol v roku 1925. Zvonivá jama je zaujímavá pre speleológiu aj krasovú hydrológiu: jej priestory ukazujú, ako voda rozrušuje vápencové horniny a ako sa podzemné odvodňovanie napája na ďalšie jaskynné objekty.
Jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu boli zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO v roku 1995. Zvonivá jama sa uvádza medzi významnými priepasťami tejto krasovej oblasti. Jej význam preto nespočíva iba v rozmeroch, ale aj v tom, že predstavuje konkrétny typ podzemného krasového priestoru v medzinárodne významnom území.
Ochrana a bezpečnosť
Zvonivá jama je národnou prírodnou pamiatkou a chránenou jaskyňou. V území platí najvyšší, piaty stupeň ochrany. Zvislá vstupná šachta, sutinový svah a nestabilný terén predstavujú vážne riziko pádu; priepasť nie je vybavená turistickým chodníkom, osvetlením ani návštevníckou infraštruktúrou. Verejnosti nie je sprístupnená na organizované prehliadky.
Pri plánovaní výletu treba počítať s tým, že cieľom môže byť nanajvýš bezpečné pozorovanie okolia bez približovania sa k otvoru. Vstup do jaskyne nemožno považovať za bežnú turistickú aktivitu. Zostupy patria do odbornej speleologickej činnosti a musia rešpektovať bezpečnostné pravidlá aj ochranný režim. Nevhodné sú aj zásahy do jaskynnej výzdoby, vyrušovanie netopierov či zanechávanie odpadu.
Čo vedieť pred návštevou okolia
Lokalita leží na krasovej planine, nie pri obci Hriňová, ako uvádza niektorý chybný opis. Nejde ani o klasickú kvapľovú jaskyňu s upravenou trasou a pravidelnou návštevnou prevádzkou. Dostupné odborné údaje potvrdzujú polohu v katastri Plešivca a prírodné charakteristiky priepasti, nie však konkrétny univerzálne odporúčaný prístupový chodník, parkovisko ani služby pri vstupe.
Pri návšteve Plešivskej planiny sa preto riaďte aktuálnymi mapami, značenými trasami a pravidlami ochrany územia. Samotná Zvonivá jama je predovšetkým chráneným speleologickým a prírodovedným objektom, nie atrakciou určenou na vstup. Jej hodnotu najlepšie vystihuje spojenie geologickej stavby, podzemného odvodňovania a citlivého zimoviska živočíchov.
Zdroje a ďalšie informácie
Chýba nám tu niečo? Doplníme.